To by ešte nebolo nič až tak zvláštne veď na juhu Slovenska je s podobným osudom veľa, čo je v mojom prípade troška iné je to že som na obe časti svojej osobnosti patrične hrdý. Fakt je že sa celý príbeh určite začína tam, keď padlo v rodine rozhodnutie, že aj keď ovládam obidva jazyky budem chodiť do slovenskej škôlky a neskôr aj školy. Za toto rozhodnutie som svojim rodičom veľmi vďačný, lebo som sa naučil slovenskú gramatiku ( ono to niekedy vôbec nevidieť ). Po maďarsky som sa učil doma a vonku s kamarátmi. Ako dieťa som si to vôbec neuvedomoval, akým jazykom hovorím. Som s Komárna a preto som mohol, aspoň teoreticky používať aj jeden aj druhý.
Až postupom času, čím je človek starší, začína si uvedomovať, že sa ho okolie snaží zaradiť a čoraz častejšie zaznieva aj otázka či som Slovák alebo Maďar. Mam to šťastie hovoriť bez prízvuku tak je to pre tých čo ma nepoznajú, alebo len spoznávajú dosť ťažké určiť. A to je moja výhoda. Pracujem v Maďarsku a vo firme je viac zamestnancov spoza hraníc, ktorý takúto výhodu nemajú, pretože slovenčinu neovládajú alebo ovládajú veľmi slabo a čo je zvláštne nehovoria ani najlepšie po maďarsky. A tak sa potom stáva, že ich v Maďarsku považujú za prišelcov, či „blbých Slovákov“ a troška viac na sever u nás na Slovensku za „blbých Maďarov“.
Za toto vďačíme práve školám s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku. Nekladú takmer žiadny dôraz na vyúku slovenčiny a to sa netýka len základných škôl ale aj škôl stredných, kde je to teoreticky maturitný predmet. Deti, ktoré v týchto školách končia, nemajú, teda okrem svetlých výnimiek, vôbec nutkanie hovoriť po slovensky a zdá sa, že ani učitelia nemajú dôvod ich to naučiť.
Ale dosť už kritiky vráťme sa k mojej vraj rozdvojenej osobnosti. Možno jediným ozajstným príznakom, ktorý si všímam na sebe aj ja je hudba. Nieje problém počúvať mierne nacionalistickú hudbu, veď každý ma iný vkus, zaujímavé je keď sa na jednom výberovom CD stretne slovenská a maďarská nacionalistická hudba. To môže pre nezaujatého človeka pôsobiť zvláštne až extrémne. Ale aby som to uzavrel ako som už napísal.
Som Slovák s maďarskou národnosťou a som na to hrdý.
Úprimne, som rozdvojená osobnosť?
1. mar 2007 o 06:45
Páči sa: 0x
Prečítané: 866x
Rozdvojená osobnosť
Čoraz častejšie počúvam zo svojho troška vzdialenejšieho okolia, teda ľudí čo ma síce vidia a stretávajú ale nepoznajú, že som rozdvojená osobnosť. A to všetko preto, že som slovenský občan s maďarskou národnosťou.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)