Už viem, v Cirkev veriť nemusím.

V mojich očiach je organizácia ktorá aj napriek tomu, že by mala hlásať vieru v Boha, chráni množstvo ludí ktorí spachali nielen hriechy ale a to doslova aj zločiny, velmi zlým príkladom pre dobrého kresťana. Ano pedofília je predsa trestný čin. O tom že medzi predstavitelmi RKC boli aj donášači ŠTB nikto nepochybuje. Boli predsa v každej sfére života v minulom, preklínanom režime, tak si predsa nemôžeme myslieť, že tak rizikovú oblasť akou podla nich náboženstvo bolo by jednoducho obišli.

Že sú to dnes vysokí cirkevní hodnostári, je síce zarážajúce (nebola to práve ŠTB čo ich dotlačila do funkcie?) ale táto téma tu na blogu aj aj v samotnom denníku bola podaná na tolko spoobov ze sa viac hadam uz ani nedá a preto to ja ďalej rozoberat nemienim. Avšak to, že práve oni, svedomie kresťanov,
sa snažia všemožne zahmlievať ba dokonca otvorene klamať o týchto vzťahoch je pre mňa nepochopitelné.
Mám pocit, že otvorené priznanie by v tomto prípade svedčilo podstane viac o charaktere človeka a služilo 
mu skôr ku cti ako by pokazilo jeho dobré meno. A jednému z nich s to podarilo pokaziť takmer nenapravitelne
keď sa snažil vložiť svoje postrehy do prípravy zákona o Ústave pamäti národa, čo by znamenalo pravdepodob-
né očistenie jeho mena.

Čo je však pre mňa ešte nepochopitelnejšie je ta strašna strata iluzii a da sa takmer povedať aj viery, keď
sa časom z povolania kňaza stáva jednoduch práca. Podla vlastných skuseností z rozhovorov viem, že chalani 
končiaci v seminároch sú ešte plný ilúzii, o tom ako zmeniť a zlepšiť tento svet. Tieto ilúzie sa však časom
alebo by som skôr povedal vekom vytrácajú. Neviem kde ostávajú, či aj tu prevládne tužba po moci a peniazoch
ako v každej riadiacej funkcii, alebo len jednoducho pochopia že to nejde. 

A toto sú len 2 drobučké body ktoré ma utvrdzujú v tom že v Cirkev veriť netreba, pretože Cirkev sú ludia
a luďom by sme mali veriť a nie veriť v nich hlavne ak sa zoskupujú do nadnárodnej akciovky zvanej aj Rímsko-katolícka cirkev.