Minulý čas, pretože dnes už nechcem. Nechcem pretože dnes už vidím to čo som predtým možno nevidel alebo jednoducho nechcel vidieť lebo tak bol život jednoduchší. Zdá sa však že dospelosť neprichádza vekom ale skúsenosťami. Dnes už viem aj to že katolícka cirkev ako ju dnes poznáme má toho s Bohom veľmi málo spoločné. Ani náhodou nechcem týmto textom ublížiť kňazom ako jednotlivcom, viem že sú medzi nimi naozaj správni ľudia, veď jeden z tých ozajstných pomohol nájsť cestu k Bohu aj mne. Myslím tým cirkev ako organizáciu z ktorej mám pocit že je jedným z najväčších obchodov na svete. Obchodom s Bohom a jeho synom Ježišom Kristom a všetkým čo sa toho akokoľvek dotýka.
Vravia nám modlime sa, a predsa odmietajú ak človek nechodí do kostola. Ja sa modlím doma uzavriem sa do seba a myslím že je to pre mňa ten najlepší spôsob. Počúvať ako modlitbu odrieka človek krému nedokážem dôverovať nevytvára tú správnu atmosféru. Už vidím ako sa v diskusii stanem terčom útokov ako väčšina blogerov, ktorí sa o KC vyjadrovali skôr negatívne ako pozitívne, ale neprekáža mi to je to môj osobný názor.
Keďže mám aj osobnú skúsenosť s predajnosťou kňazov, mám na to dosť vyhranený názor.
Veď je nepríjemné ak musia mladý pár oddať v kostole asi 30 kilometrov od bydliska pretože kňaz v dedine bol ochotný vystrojiť svadbu aj tým ktorým to v meste upreli. Je možné aby sa cirkevné zákony vraj rovnaké na celom svete menili na našom malom Slovensku?
Dnes je predsa jasné, že KC je najväčšia lobbystická organizácia na svete a to som ešte nepoužil v tomto prípade takmer urážku že je to najväčšia politická strana sveta. V každom prípade cirkev ovláda obrovské množstvá ľudí a to nehovoriac o množstvách peňazí.
Kde ostal sľub chudoby, hlásaný na počiatku ešte aj samotným Ježišom? Asi niekde v zabudnutí, zapadnutý prachom ciest posledných 2000 rokov.
Nechcem sa už stať členom cirkvi, kde jeden z čelných predstaviteľov spolupracoval s tajnou službou minulého režimu. Kde je jeho vedomie a svedomie dnes? A tým nemyslím vôbec to že niečo niekomu prezradil alebo o niekom hlásil a nezaujíma ma ani to či za to dostával peniaze, rôzne výhody alebo vecné dary, keďže dnes nevieme presne, prečo to robil. Ide mi skôr o to že dnes je dôkazov o jeho hláseniach dosť a on napriek tomu tvrdohlavo odmieta akúkoľvek zodpovednosť. Veď práve KC uznáva spoveď a modlitbu ako spôsob očistenia sa od hriechov. Nepredpokladám že by sa modlil málo tak ostáva už len spoveď, najlepšie verejná.
Ostáva mi len veriť že sa to raz naozaj zmení a cirkev sa vráti do podoby keď bolo jej cieľom pomáhať ľuďom hlavne chorým a chudobným, ale to by musel byť návrat až ku skale, počiatku teda Petrovi aj prvej cirkvi. Na to je však veľmi malá nádej lebo to by sa museli zmeniť ľudia, ktorí tvoria jej základ. Preto mi ostáva viera v Boha ako niekoho, kto pomáha riadiť náš život a nepotrebuje na to sprostredkovateľa.
13. mar 2007 o 05:08
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 207x
Verím v Boha, musím veriť aj v cirkev?
Nechal som sa pokrstiť a prijal aj sviatosti birmovania a prvé sväté prijímanie. Mal som 20, teda ako dospelý teda minimálne plnoletý človek, ktorý má právo rozhodovať za seba. Asi preto, že som sa chcel stať plnohodnotným členom katolíckej cirkvi.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(123)