Dnes uplynie 10 rokov od nešťastnej smrti jedného z najlepších futbalistov Slovenska Petra Dubovského . Na ten moment ja osobne zabúdam ťažko, lebo to bola prvá správa z rádia ktorú som počul po návrate z dovolenky. Neuveriteľný zármutok a smútok nad nešťastím sympatického bojovníka sa vtedy rozhostil v našej malej republike. Práve pocte tomuto futbalistovi, ktorý by pravdepodobne nejakou formou bol pri postupe Slovenska (hypotetické ale pravdepodobné) je potrebné venovať zajtrajší zápas na MS.
Tomu a nie nezvládnutej tlačovke trénera Weissa by sa mali venovať aj novinári a fanúšikovia. Nechcem zľahčovať zakopnutie trénera, jeho slová boli nepatričné a zbytočné, málokto si však uvedomuje tlak na neho zo všetkých strán. Novinárom patrí ospravedlnenie sa z jeho strany o tom hádam nikto nepochybuje. Ak to ospravedlnenie príde až po zápase s Talianskom bude však tiež celkom pochopiteľné.
Čo dodať na záver? Chlapci držíme vám zajtra všetci palce. Hrajte ako keby to bol posledný futbalový zápas na svete. Nie však v kŕči ako doteraz ale s úsmevom na tvári a lepidlom na kopačkách. Výhra nás poteší a prehra nesklame ak zahráte najlepšie čo vo vás je. A vieme že toho tam nie je málo.
Hrajte so srdcom na dlani do posledného dychu. Hrajte aj za Petra Dubovského. Hrajte pre nás. Na výsledku nezáleží.
