Pociťujem hnev a frustráciu stratenej generácie. Myšlienky mi prebleskujú hlavou, jedna za druhou. Upozornenia na dôležitosť PRÁVE tohto učiva, či údaju v súvislosti s maturitou počúvam na slovenčine a literatúre už niekoľko rokov. A rokmi sú oveľa častejšie (a iritatívnejšie).
Budem idealistka, ak si myslím, že učenie nie je len príprava na nejakú "skúšku dospelosti", ako ju volajú? Áno, viem, že atribútom mladých je pýtanie sa otázky PREČO. Ale i napriek tomu si myslím, že vynechávanie autorov kvôli tomu, že otázky ohľadne nich sa nenachádzajú na maturite, či "zbytočných" údajov o autoroch, o ktorých tam otázky sú, je minimálne na zamyslenie.
Profesori sa nám snažia zdeliť čo najviac o autoroch a hlavne o ich dielach, im to za vinu nekladiem, keďže musia plniť záväzný, ministerstvom stanovený účebný plán (osnovu). Navyše sú zavalení nepredstaviteľným množstvom byrokratických úkonov. Stráviť víkend nad časovo - tematickými plánmi je ukážkou nezmyslených nariadení ministerstva (častý jav). V školstve často vládne chaos, "stará reforma", ktorej som súčasťou sa učí inak, ako "nová reforma". My pociťujeme krivdu, pretože sa musíme učiť viac ako reformovaní, tento pocit v nás však nevzdudzujú naši profesori, ktorí sú radi, že môžu učiť posledné dva ročníky (vrátane nás) podľa starej reformy.
Moja frustrácia zo systému je dôležitá. Systém je zlý, to tvrdia všetci, a len v poslednom období sa začínajú objavovať prvé nápady o stratégiu vo výučbe.
Otázka platov učiteľov je však urgentnejšia. Z pohľadu krízy sa však ich požiadavka zdá drzá a nemiestna. Smiešnych 5 % je napľutie do tváre.
Lekári a učitelia majú mať v spoločnosti vysoký status. Dnes je podpriemerný a musíme to zmeniť. Koncept dnešnej kultúry je nastavený tak, že hodnota práce sa odvíja od pláce. Keď chcete ako zamestnávateľ ukázať, že si niekoho prácu vážite, zvýšite mu plat. Z toho vyplýva, že štát, ktorý učiteľov financuje, si prácu učiteľov neváži. Jednoduché. Riešiť, či pridať všetkým, alebo len tým kvalitným je pri čísle okolo 500 - 600 € netto podľa mňa, mierne povedané, nezmyselné.
Sme holubičí národ, často sa hovorí. Máme ohnuté chrbty, to sa tiež hovorí. Ako to zmeniť ? Jedine vzdelaním !
Otázka je, či chceme. Podporujem učiteľov, lebo si ich vážim a nechcem pri pohľade na nich pociťovať ľútosť z ich situácie. A nechcem, aby svoj čas trávili na ďalších pracoviskách, ale oddychom a prípravou materiálov na vyučovanie.
Aby sme mali vzdelaný národ.
