Len nijaký strach. Žiadna krv ani mŕtvoly.
Napriek tomu,môže byť aj v berlínskom hosteli o „vzrúšo“ postarané. Dôvodov je hneď niekoľko.
1.Izba
Teda, lepšie povedané niečo ako neskolaudovaný priestorvojenských kasární (a tie ja dôverne poznám), kde je vedľa seba naukladaných 25-30 poschodových postelí a medzi nimi je asi dvojmetrový priestor. Zo stropu visia svetlás červenými tienidlami, ktoré sliepnia 24 hodín denne, ale aký účelspĺňajú naozaj, to neviem, pretože cez deň ich netreba, večer sú na figu, lebočítať ani písať sa pri nich nedá a v noci sa pri nich ťažko zaspáva.Inak, od tejto „izby“ dostane každý ubytovaný kľúč, ale úprimne povedané, pritom množstve „spolubývajúcich“ sa núka otázka, načo tie kľúče vlastne sú...
2.Spoločnosť
Spomínaný počet postelí je stále obsadený, väčšinou jednouosobou, ale v rámci zbližovania občas a nečakane aj dvoma. Rovnosťpohlavia, veku, rasy a jazyka je naplnená do bodky. Načo sú náminternacionálne internetové fóra a zoznamky? Chceš spoznať niekoho zhrubav tvojom veku z opačnej časti sveta? Zájdi do hostela niekdev strede Berlína. Obrovský výber zaručený. A ak sa nepáči, stačípočkať pár dní, ľudia sa tu striedajú rýchlo. Odchádzajú a prichádzajú.
3.Sprchy
To, že sú unisex, nad tým sa už ani pozastavovať netreba.To, že sú dve pre tridsať ľudí, je už zaujímavejšie. A záchod je jeden...Čo dodať? Asi toľko, že na dverách visí oznam, že ak „need a shower“, taksa láskavo môžeme (!) osprchovať. Akoby to pri tej cene nemala byťsamozrejmosť.
4.À propos, cena
Nocľah v spoločnosti ďalších dvoch tuctov ľudía sprchy značky „s láskavým dovolením“ človeka vyjdú na 15- 25 eur za noc.Len pre porovnanie, za túto cenu môžem mať 2- 4 dni prenájmu bytu, alebo izbyv byte, kde mám vlastnú kúpeľňu, kuchyňu, práčku a JEDEN kľúč.
5.Kuchyňa
Kuchynka malá, útulná. Jeden sporák, pár tanierov, nejakýpríbor, dva stoly a jeden kvázi barový pult. To všetko pre x iziebspomínanej kapacity. V nestráženej chvíli ti hladný Brazílčan ukradnehrniec s vriacou vodou, na ktorú si 20 minút čakala, kým zovrie. A aksa náhodou nejaký samozvaný kuchár pustí do prípravy pravých anglických raňajok(na ktoré potrebuje všetky štyri platne sporáka, veľa priestoru a času),tak je človek vďačný za naberačku horúcej vodu, sáčkovú polievku a vlastnúmisku, ktorú nesmie pustiť z ruky.
A čo chladnička? Predstavte si, že si dvesto ľudínapchá všetky svoje mrazené pizze, pivá a polotovary, prípadne nebodaj vajíčkado chladničky štandardných rozmerov. Až strach ju otvoriť, aby sa všetkonezosypalo a „radosť“ hľadať medzi všetkými vecami svoj malinký jogurtík...
Na záver už len upozornenie: Tento článok nemá odhovárať od návštevytakéhoto hostela. Skôr naopak- je to zážitok na celý život a išla by somtam znova. Len sa snažím zmierniť príliš veľké očakávania a prípadný počiatočnýšok. :)