V podstate ani neviem, kedy sa tento fenomén „o chvíľu som doma“ vnašej rodine takto rozšíril. Ale začína to byť vážne. Keď sa oco opiatej ozval z roboty, že „o pol hodinu som doma“, mamka len zahlásila,že do deviatej snáď dôjde. A teraz to už prešlo aj na ňu. Nechcem týmpovedať, že našim akokoľvek zazlievam, že sa zdržia v práci, ale prečomi potom oznamujú, že už- už idú domov?! Majú potom pocit, že sa skôrdomov aj dostanú? Alebo majú vážne namierené domov, len im to VŽDYniekto/niečo prekazí? Pretože stále, po príchode domov, mi oznamujú, že„ešte som musel skočiť do poisťovne a za ekonómkou“,alebo „ zdržala makolegyňa a chcela som si pripraviť podklady na ďalší deň“.Asi im zakážem mi telefonovať... Čo keď to prejde aj na mňa??:))
Moja „o chvíľu som doma“ rodina
V jeden pondelok poobede som bola doma a krútila sa na stoličke od klavíra. Vtom mi zavolal oco z roboty, že akurát skončil a o chvíľu je doma, takže ak ostalo to mäso z nedeľného obeda, mám ho vybrať z chladničky a dať zohriať. Vybavené. O pár minút neskôr mi volala zase mamka, že porada sa skončila, zbalí si veci a príde domov. Fajn. Ak rátam, že ocovi trvá cesta domov 20 minút, mamke desať a ešte sa potrebujú pobaliť, tak do takej hodinky budú doma. O dve a pol hodiny sa stále- sama doma- krútim na klavírnej stoličke. Mäso bolo zohriaté už na trikrát, ak sa nemýlim...