September prišiel a my sme sa rozhodli splniť náš júnový záväzok. Alenastal problém: Chceme vôbec stužkovú??? Chceme uzavrieť štúdium jednýmvečerom (dozvuky nerátam)? To, o čom sa minulé roky len šuškalo, sateraz dostalo na povrch: Urobme si výlet!!Veď aj pár tried pred nami to tak malo. A ak riaditeľ dovolí, prečo bysme nemohli ísť aj my?Musím priznať, že niekde úplne na začiatku toho všetkého som bola zastužkovú, ale po rozhovore s dvoma mojimi spolužiakmi som začalazvažovať aj výlet (bolo to asi v polke augusta, päť hodín po mojomprílete domov, takže som bola ešte mierne „mimo“).Ich argumenty znelipre mňa v tú chvíľu dosť presvedčivo:
a., nemusíme vymýšľať žiadny program (pre nás veľmi motivujúciargument, pretože ako trieda toho veľa nevymyslíme a kamarátovapoznámka, že on môže dve hodiny na pódiu robiť moonwalk veľmineobstála... )
b., za tú istú cenu nebudeme mať jeden večer, ale jeden týždeň
c., ak spacifikujeme dosť liberálneho učiteľa, môžeme vystrájať (a.k.a.nasávať), koľko chceme - aspoň niektorí určite...
d., nebudú tam rodičia (úzko súvisí s bodom c., ), veď koniec- koncovje to náš záver štúdia, nie ich...
e., ako trieda sme nemali poriadnyvýlet ( na dva výmenné pobyty v Nemecko sa v danej chvíli asi zabudlo)
f., stužková je klišé...
g., aspoň si nemusíme kupovať šaty/ obleky (na mňa chabý argument:))Do konca prázdnin mi výlet pripadal ako skvelý nápad.
Ale v septembrisa to dosť zmenilo (a to nie som“názorovo prelietavý“ človek). „Výlet?!To je blbosť! Ani náhodou!“ Ozývalo sa skôr z dievčenskej časti našejtriedy. Veď
a., stužková je tradícia
b., je hlúposť povedať, že rodičov sa to netýka, práve naopak: sme ichdeti, na ktoré chcú byť hrdí a vidieť ich so stužkou
c., ak by sme šli na výlet, chytila by nás ponorková choroba a my niesme natoľko dobrý kolektív, aby sme to tam spolu vydržali
d., trefný argument mojej spolužiačky: „To je akože zábavné byť ožratýkaždý večer niekde na pláži?!“
e., druhý trefný argument mojej spolužiačky: „Chalani, si fakt myslíte,že mám chuť vás vidieť v plavkách?!“
f., je pravda, že naša trieda nezvládala robiť program ani na vianočnéposedenie pri jedličke, ale zlepšili sme sa a okrem toho, stužková jelen o našej triede a našom programe a našich schopnostiach- skrátka:zvládneme to a hotovo
g., ukončenie štúdia má byť SLÁVNOSŤ so všetkým, čo k tomu patrí, nienejaké posedávanie na pláži...
Nakoniec sme si odhlasovali stužkovú,hoci nemôžem povedať, že bezproblémovo... chalani sú mierne naštvaní avyhrážajú sa bojkotom celej slávnosti... ale toho sa nebojím... napadámi totiž len: „pes, ktorý breše, nehryzie“, takže nakoniec tam budemecelá trieda sedieť a pevne verím, že sa zabavíme. Najviac sa terazbojím, ako predsedkyňa triedy zvládne uvítaciu reč (asi preto, že somto ja...).
