K niektorým predstavám mu dopomôžu rodičia (napríklad, že Santa Clauspriletí zo severného pólu a donesie na Vianoce darčeky, alebo že ichnosí Ježiško. To bude zrejme preto, že aj dospelí si ešte matnespomínajú, ako im pred niekoľkými rokmi iskrili oči pri tej predstave).Väčšinu ideálov si však deti vytvárajú v podstate sami.Ideály. Aj v dospeláckom svete skutočne nevyhnutná vec.
Ideály vreály?! A nie je to náhodou hlúposť? Pár ľudí si už ťuká na čelo.Zmätené výrazy tváre, otázniky v očiach, hlášky typu: „To dievča jechoré!“. Ja to dôverne poznám.
Poväčšine sa nestarám o to,čo si o mne ľudia pomyslia, aj keď samozrejme, keby o mne malo polzemegule zlú mienku, nebolo by mi to jedno. Jasné, každý sa chce páčiť.Nemusím teraz poburovať spoluobčanov.
Keď mám chuť poskakovať cestou zoškoly (čo mám teda často), tak poskakujem. Keď mám chuť sa hlasnorehotať, tak sa rehocem. A keď nemám chuť na nič, tak jednoducho nemám.Vtedy by mohol okolo mňa celý cirkus robiť mlynské kolá, mnou by to aninepohlo. A všetky potraviny vyberám zásadne tie najspodnejšie anajzastrčenejšie. Každú blbovinu si samozrejme odôvodním nejakouskvelou teóriou- cukríky zo zadného radu budú chutiť zaručene lepšie,lebo sú vďačné, že sa na nich usmialo šťastie a moja ruka. K tomu sapridá teória o Ježiškovi, skutočných dinosauroch v Jurskom parku,dvadsaťkorunáčke, ktorej kamoška do rožku nakreslila kvietok a terazčakáme, kedy sa jej vráti. Určite sa vráti... A tak čakáme...
No áno- Mesiac je zo syra, v Jurskom parku hrali živé dinosaury, vskrini je strašidlo a podobne. Nie je podstatné, či deti (alebo mňa, žeáno:)) ovplyvnila televízia, rodina alebo rozprávky starej matere.Dôležité je, že sa vďaka tomuto svetu cítia istejšie, bezpečnejšie.
Opár rokov sa sen skončí. Prídu povinnosti, zodpovednosť za seba ajiných- skrátka dospelosť. Nikomu nevyčítam, že si v dnešnej dobe nevienájsť čas na fantazírovanie a predstavy, pretože naším najväčšímzamestaním je vnímať, spracovať a produkovať realitu.
Podľa mňa práve predsudky ľudí, ktorí si myslia, že majú patent narozum a na to „správne a reálne“ sú úplne nemiestne, lebo nikdynevieme, či práve tento človek nie je ten, ktorý objaví niečosvetoborné a nám všetkým padne sánka až ku opasku.
Treba uznať, že na svete je mnoho takých ľudí, ktorí si naopak realitupretvorili a svojej fantázii nechali voľný priebeh, aby neostalazabudnutá v detstve.Leonardo DaVinci, Pablo Picasso, Charlie Chaplin, Walt Disney, JohnLennon, Andy Warhol, Woody Allen. Hovorí sa o nich ako o bláznoch,ktorí si celý život uľahčovali tým, že snívali s otvorenými očami.Nebol však ich život ešte omnoho ťažší, než ten „reálny“? Celý časmuseli prepájať svoj svet s vonkajším tak, aby prežili v krutejrealite, ale aby ICH svet popri tom nezanikol.
Vďaka tomu máme 500 rokov staré nákresy skafandrov či tankov, obrazyako Mona Lisa, Guernica, Chlapec s fajkou, filmy plné fantázie aúprimných osobných reakcíí na danú dobu, akými boli Chaplinova prváprotinacistická komédia The Great Dictator, či ktorýkoľvek zo stovkyAllenových filmov. Ostali tu rozprávky ako Mary Poppins, Bambi,Campbellove konzervy polievok, štyrikrát farebná Marilyn Monroe, čiLucy na oblohe s diamantami, alebo večné Jahodové polia.
Jules Vernenepretržite zo svojej fantázie vylovil niečo, nad čím ostatní lennechápavo krútili hlavou. Keby kamoš Verne ešte žil, mohol byvíťazoslávne prehlásiť: „No kto vám to vravel už dávno? No kto?“
„Na začiatku všetkého je veľký krásny sen:“ povedal Larry Niven a pevneverím, že on si ten svoj veľký krásny sen aj splnil, pretože dnes si užmálokto ide za svojím...
Kto nám berie sny? Spoločnosť? Rodina? Známi?Alebo my sami?
„ Nie, vieš čo, na právo nechoď, teraz je veľa právnikov.“ ... Tak a ojedného právnika menej.
„Ale na tvojom mieste by som nechcela byť novinárkou. Zastrelia ťaniekde v Bagdade.To chceš?!“ Žurnalistika zo zoznamu vyškrtnutá.
No akoby to vyzeralo, keby som si nechala podupať všetky nádeje? Čo by miostalo? Ako by som si zariadila život? Pekne sformovaná spoločnosťoubez vlastnéhonázoru... Dúfam, že aspoň účes mi nechajú...
Treba zachrániť inakosť! Odlišnosť je najdôležitejšia vec v živote!Netreba ohŕňať nosom nad vecami, ktoré sa vymykajú z normálu.
Kto vie,či zo mňa nebude uznávaná novinárka/ právnička, či deti opäť nezačnúveriť, že Ježiško necháva pod stromčekom mobily, alebo sa budemangažovať v oblasti filmu a zistím, že fikcia je len ... fikcia.
Človek je súčasťou mozaiky sveta a spoločnosť je tvorená indivíduami.To sú pekné myšlienky, len škoda, že slovo indivíduum nabralo hanlivývýznam. To, čo vytŕča z radu, nemusí byť hneď zlé. Práve naopak.Indivíduá sú šťastní ľudia, ktorí skrášľujú život sebe aj ostatným.
John Lennon v jednej zo svojich piesní spieval: „Living is easy witheyes closed, misunderstanding all you see.“ Nie je to zrejme pravda,pretože títo ľudia vedú naopak dva ťažké životy a rozhodli sa obazvládať. Ale práve o to to majú v živote krajšie...
