Záleží na tom, čo kto považuje za úspech.
Maxim E. Matkin, Hirax, Táňa Keleová- Vasilková, Evita Urbaníková, Emma Tekelyová a iní sú na Slovensku úspešní. O ich knihách sa vedú diskusie, pozná ich takmer každý aspoň z počutia a zrejme sa dá na nich aj čiastočne zarobiť (aspoň Vasilková určite). Sú skrátka na tej našej malej verejnej scéne relatívne populárni.
Ale čo hodnota ich diel? Vraví sa, že dobrá kniha človekom vnútorne pohne. Ako človekom pohnú hore menovaní autori? Ak aj, nijako ich diela nemožno priradiť k hodnotným klenotom literatúry. Sú to len akési médiami, najmä internetom, podporované „gýčiky“, ktoré sa tvária, že mapujú dnešný svet a ľudí v ňom (tým nechcem povedať, že som niektoré nečítala).
Takže kde sú tí kvalitní, intelektuálski spisovatelia píšuci knihy s dušou, ktoré ma osudovo pohnú tým správnym smerom? Niekde určite sú. Ale ich peniaze ani sláva nezaujímajú. Ako Karol Horváth povedal, v ich dielach nie je „vonkajší znak ako nositeľ hodnoty“, ale vnútro, idea, pohnútka samotného diela sú podstatné.
Slovensku je tak malá krajina, že skĺbiť kvalitu diela s adekvátnou popularitou je takmer nemožné. Núka sa riešenie, a síce písať v cudzom jazyku, napríklad po anglicky a realizovať sa na svetovom trhu. V podstate prečo nie? Len mi napadá, že či to nie je úder pod pás pre slovenčinu ako jazyk. V slovenčine sa dajú myšlienky nádherne vyjadriť, a tak ako to platí aj o iných jazykoch, prekladom by diela mohli stratiť na jazykovej hodnote.
Spisovateľ sa asi musí rozhodnúť čo od písania a svojich čitateľov očakáva. Masy a plné kníhkupectvá, alebo malé diskusné stretnutia s pár čitateľmi v útulnej kaviarni každý štvrtok popoludní?
(... a ešte existujú aj blogy ako forma vyjadrovania sa... to ja len tak:-))
