Ľudia s reálnou mocou (sorry, Greenpeace, mám vás rada, ale vo svete je to trochu ináč) začali prezentovať svoje názory. Al Gore nakrútil film s prednáškou dobrým názvom „An Inconvenient Truth”, teda nepohodlná pravda, ktorá v televízii obletela už tuším celý svet. No dobre, mal tam aj srdcervúce príbehy, animované smutné ľadové medvedíky a ako ináč jeho nešťastne prehraté prezidentské voľby s Bushom Jr. plus trpiteľské výrazy tváre. Napriek tomu má jeho kampaň vysokú výpovednú hodnotu- hovorí o obrovskom celosvetovom a horúcom (doslova) probléme, akým je stúpanie hodnoty CO2 , skleníkový efekt a v dôsledku toho málo ozónu, záplavy, suchá, tornádá a pod.
Stále sú však dva tábory: tí hluchí a zopár tých, čo sa stotinu sekundy pred dvanástou tiež pomaly spamätávajú.
V tomto smere u mňa bodujú Nemci. Majú totiž zálohované nielen sklenené, ale aj takmer všetky plastové fľaše. Takže v obchode dostanete vždy zopár centov späť. Lepšia motivácia ako farebné odpadkové koše na “len sklo”, “len plast”, “len papier” a “nehádžte prosím horúci popol, za pochopenie ďakujeme”. A tak sa mi pri stole v izbe kopia fľaše od minerálky a raz do týždňa ich pekne vrátim do obchodu- samozrejme s dobrým pocitom, že som zarobila (skvelý psychologický ťah).
Nemecká televízna stanica Pro7 začala intenzívne pracovať na kampani s názvom CO2NTRA a prispôsobuje tomu svoje upútavky a relácie. Chlapi žerú blonďavú Sonyu Kraus, ktorá v mokrom tričku a džínsoch so stúpajúcou hladinou vody rozpráva o ochrane životného prostredia a o tom, že keď sa zapojíme, môžeme vyhrať mnohé ceny- spotrebiče do domácností – samozrejme ekologické- a podobne. Niektoré nemecké rodiny začali dokonca experimentovať so stavaním domov zo slamy, pretože tým ušetria peniaze, prácu a z dlhodobejšieho hľadiska aj veľa energie.
Pre začiatok by však stačili pokyny, ktoré sme sa mnohí učili už v škôlke: zhasni v miestnosti, z ktorej odchádzaš, neplytvaj vodou, “keď varíš polievku, na hrniec daj pokrievku” a “raz za čas, miesto vane, využívaj sprchovanie”…
