Výmysel- nevýmysel, ujalo sa to aj u nás a šíri sa to ďalej. Ešte predniekoľkými rokmi, keď som trávievala leto na Sardínii, sa to tam týmitofešákmi len tak hmýrilo. Brala som to ako letný úlet, kým sa v bielychtrištvrťákoch, ružovom tričku, s mucha- puk okuliarmi a nagélovanýmivlasmi neobjavil môj bratranec. Vraj tak chodí bežne oblečený. Fíha,pomyslela som si, veď on je predsa ... no ... „normálny“... tak čo tomá znamenať?
Dnes už nie je ani u nás metrosexualita „letným úletom“, ale životnýmštýlom. Svetlé nohavice, značkové tenisky, obtiahnutá športovo- ležérnabunda, alebo nejaký svetrík, melír, prípadne iná dokonalá kreácia nahlave a sem- tam aj make- up... Niekedy to zájde až tak ďaleko, žechúďa dievča nevie, či je chalan „hetero- metro“, alebo „homo“:-)
Jaosobne si na tento štýl zvykám ťažšie. Je to pre mňa príliš prekvapivá„evolučná“ zmena, keď si s priateľom pokecám o kozmetike, novejkolekcii tej- ktorej odevnej značky a o tom, že nech sa neurazím, alejeho kaderníčka a kozmetička sú lepšie ako moje...
Som rada, že tu nebehajú chlapi ako baníci po šichte s flaškou v ruke acigaretou v hube, ale keď má chalan krajšie upravené obočie ako ja, notak kto by sa nečudoval?:-))Dalo by sa hovoriť nielen o fyzickej zmene, ale aj psychickýchodlišnostiach, ale okrem prehnanej starostilivosti o seba, občasnejzvýšenej precitlivelosti toho človek veľa „nenabáda“.
V mojom prípade bude najlepšie sa riadiť radou Mische Barton, ktorávie, že nechce chodiť s nijakým hercom ani metreosexuálom, lebo bynestrpela, že by sa niekto obzeral pred zrkadlom dlhšie ako ona...
