Heterosexuáli sa prechádzali a fotili odušu, homosexuáli sa nechávali fotiť. Chlapi sa obliekali do kostýmov, ženy pekne pózovali. Ruka v ruke. Pusa sem- pusa tam.
Brightonská Pride Parade je niečo ako snaha „tých hrdých“ dokázať nám, že chcú byť pochopení a akceptovaní. A fakt že: klobúk dole. Alegorické vozy, kostýmy, hudba, dokonca tanečné choreografie- a to všetko v podstate len pre jeden deň v roku, kedy môžu byť na seba hrdí a nemusia sa skrývať.
Niežeby boli všetci hanblivé typy. Hlavne gayovia nie: sukničky, šatičky, róby, dvanásť centimetrové ihličky veľkosť 46, dokonalý make-up, umelé mihalnice dĺžkou sa približujúce spomínaným opätkom, trblietky, perfektná manikúra. A na čo sme všetci čumeli: výstavné nohy. Ako to len, dofrasa, robia?! Väčšina akokoľvek orientovaných báb sa mohla skryť.
Vôbec nejde o žiadne stretnutie úchylákov, ale momentami o seriózne umenie, zábavu a dobrý pocit. Po niekoľkých rokoch sa už z toho stala tradícia, ktorú obdivujú všetky vekové kategórie (aj moja domáca- a to je už v dôchodkovom veku) a tento rok tam bolo približne 50 tisíc ľudí (takmer ako celý Poprad, nie?:))
A Brighton si duchom Pride Parade žije aj takmer dva týždne po nej. Ostali heslá na tričkách, umelé zajačie ušká a ružové klobúčiky a v mnohých oknách visia farebné vlajky. A mám taký pocit, že pribudlo zopár párikov, ktoré nabrali odvahu ukázať sa spolu na verejnosti.
