NETUŠILA SOM…
Netušila som, že zasnený pohľad tvojich očí ma zobudí…
netušila, že tvoj hanblivý úsmev vo mne prameň prebudí.
Netušila som, že kolená sa mi budú ešte triasť,
keď stojím pri tebe a ty sa na mňa usmievaš
...keď vážne na mňa pozrieš
tú zavretú bránu otváraš...
Netušila som, že tým prvým pozdravom moje srdce prebúdzaš.
Dlho som spala, uzamknutá hlboko v sebe
...no netušila som, že takú vášeň pocítim voči Tebe.
Rozhorel si oheň, čo slabo plápolal,
tak doň dúchaj, aby nikdy nezhasol
...a vezmi si ma celú, aby si aj ty lietal.
Netušila som, že ešte snáď vzbĺknem,
že zas fakľou budem, čo sa rozhorí
netušila, že to sen s Tebou mi všetko odhalí.
Keď myslím na to, ako sa ma dotýkaš…
netušila som, že to budeš práve ty,
čo v predstavách divoko ma bozkávaš.
Cítim niečo, čo som azda nepoznala
bojím sa svojich rúk a tvojich pier,
akoby som sa hádam všetkého bála.
A netušila som, že tá túžba bude silnejšia ako ja!
Teraz viem, že môžem sa ešte zahľadieť,
že vždy môže všetko prebolieť...
že z vnútra neumrela som hádam celá
azda ľúbiť som tiež nezabudla.
Ja netušila som, čo to všetko znamená
snáď len to, že stále zamilovať sa viem
a túžiť po všetkom, čo som ešte nezažila.
Tak tento malý zázrak som dlho netušila...
B.
