Moji milí drahí,
všetci, čo moju dušu poznali
i tí, ktorí to snáď nestihli, alebo v to len dúfali.
Keď ranné zore sa snažili na oblohu predrať
a spomedzi rúška noci na mňa zamávať,
vtom udiala sa zvláštna vec:
mňa anjel stretol na polceste späť...
...vzal ma za ruku a ukázal mi ten ďalší svet.
On pohladil mi tvár a riekol: "nemaj strach,
bo tu bolesti ani smútku niet".
Vedzte všetci môjmu srdcu blízki
ano, vy všetky moje lásky,
že lúčim sa s vami len „akoby" vari,
lebo odchádzam s úsmevom na tvári
...a i keď srdce moje už nebúši
viem, že nikdy nezmiznem vám z duší.
Odchádzam, no nikdy celkom neumriem
lebo každý deň vás v duchu objímem
a vo vašom srdci navždy zostanem...
Na oblohe sa zrodili jagavé kvapôčky,
niekto by snáď myslel, že to sa slzy ronili.
Avšak hľaďte!
To slnko svojím jasom zalialo mraky
a spolu farebnú dúhu stvorili.
Život nám nekončí tu na zemi,
preto nezabudnite, že ja tu stále budem s vami...
