reklama

Už nikdy

Viem, že to nepomohlo, že to bola blbosť... zbytočnosť.. somarina... A ešte mi je teraz aj zle.. snáď sa z toho vyspím. ,, Dobrú noc“ pozdravila som partiu a šla som si ľahnúť. Dospelí ešte hrali scrabble, decká pozerali film.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

,,Prečo si ešte tu? „ s hnusom a odporom sa ma pýta. Nikdy som to ešte nevidela. Zvláštny tvor. Olivovo zelená pokožka, obrovské okrúhle oči, nebezpečnej sýtej modrej farby. Strašidelné, zabijacké. A v nich pohľad šialenca. Nemá ani meter. Je to veľmi malé. Krátke, tenké ruky s neudržiavanými pazúrmi má dopichané od ihiel. Nieje to človek. Na hlave má len pár ohnivo červených chlpov. Vôbec nechápem kde som, ako som sa sem dostala. A čo tu robí to malé, neforemné, vyslovene škaredé stvorenie. Rozmýšľam či sa poznáme. Celé je to tu dáke pochmúrne. Len slabé červené svetlo osvetľuje miestnosť. Nedovidím na viac než dva metre. ň,,Čo chceš? Prečo si ešte stále tu? „ zopakuje svoju otázku To. ,,Choď preč! „ skríkne na mňa vysokým dievčenským hláskom nevhodným k jeho výzoru, a začne skackať. Celé sa chveje. Môj strach z neho opadáva. Naopak, ono sa chveje, trasie a zajakáva stále viac. Nechápem to. Nedokážem si na nič spomenúť. Čo sa deje?,,Kde som? „ spýtam sa stvorenia.,,Sprostá otázka“ drzo mi odpovie a cítim, ako znova naberá odvahu. Cítim, ako využíva moju nevedomosť, dezorientovanosť, môj opäť narastajúci strach. Pokračuje v odpovedi: ,,toto by som nečakal. Nevieš kde si? Nevtipkuj. Sama si sem chcela ísť... sama si sa rozhodla.“,, Že si nespomínam. To by som som asi vedela, že?!? Nenaťahuj ma! „,, Si predsa . . . „ TREEEESK !!!Ohlušujúci treskot, krik ľudí a mňa bolí hlava, akoby sa práve rozbila na dve časti. Do očí mi vyhŕkli slzy. Nič som nevidela. Hlasy sa mi zlievali do nepríjemného hluku. Keď som po chvíli precitla, bola mi zime. Cítila som cigarety, čaj s rumom, hriatvô . . . Mochino... v tej zmesi vôní som rozoznala ovocnú vôňu.,, Bobo???? „ spýtala sa, ,, čo som ti povedala?!? „,, Ja viem, nemala som ísť spať hore na dvojposchodovú posteľ, ale keď tie dolné už boli obsadené...“,,Tak poď do druhej izby“ . zdvihla ma a niesla niekam.Odvliekli ma na posteľ, hlava ma stále strašne bolela. Opäť som zaspala. Viac si nepamätám. Veď ani nemám čo. A ani nechcem. Tá bolestivá skúsenosť ma donútila siahnuť si na zdravie. Nechce sa mi veriť, že som to naozaj spravila. No na ruke mám jasný dôkaz. Stopu od ihly. A nikto si nič nevšimol. Neviem či je to dobre. Uvidím zajtra. Možno.Isté je, že zajtra na svah nepôjdem. A domov sa už nemám na čo tešiť. Ako povedal: ,, je koniec“ .

Barbora Kožárová

Barbora Kožárová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu