Driver nás priviezol, ako vysvitlo, do cigánskej osady, kde sme si najprv pozreli zrúcaniny starého chrámu starého okolo 1000 rokov. Bolo to pekné.((bath))
Hneď potom nás už čakal náš "sprievodca" aj s koňom. Tak ma vysadili na koňa a išli sme. Po chvíli som ľutujúc z koňa pod mojou váhou zosadla a už sme len šľapali po vlastných hore. Až na konci nášho výletu sme zistili ze úbohý kôň, ktorý nám niesol batožinu a štveral sa s nami tak vysoko, bola vlastne tehotná mulica. Neviem ako vysoko sme boli, lebo náš "sprievodca" to tiež nevedel, ale boli sme asi dosť vysoko, coz sme to cítili na vzduchu, ktorý pomaly redol. Cestou hore sme stretli pasúce sa kashmírske ovečky, ktoré sú mimochodom úplne iné ako tie naše a z ktorých srsti sa vyrábajú svetoznáme jemné kašmírske svetre. Duchaprítomný sprievodca mi jednu chytil...((wool))
Po niekoľkých hodinách sme sa dostali pod vrchol, ktorý bol na nešťastie zahalený do oblakov. Naskytol sa nám však krásny pohľad na okolité hory, ktoré mali v žľaboch ešte trochu snehu. Sadli sme si na zelenú čistinku zaliatu slnkom a rozbalili sme si "obed", ktorý pre nás prichystala "cestovka". Obed bol chudobný, ale dobrý. Skladal sa z niekoľkých toastov s niečim čo chutilo ako vajíčko na tvrdo, pár banánov, pár uvarených zemiačkov v šupke a pár uvarených mrkiev. Tak sme sa "dosíta" najedli a išli sme ďalej. Neskôr sme stretli skupinku cigošov - pastierov, ktorí asi prvý krát v živote videli digitálny foťák, lebo keď sme sa snimi odfotili a ukázali fotku, boli z toho takí nadšení a vyvalení že až... : ) ((winter in summer))
Nakoniec sme zišli opäť dole do údolia, kde nás vo svojom dome pohostil náš milý sprievodca pravým kasmírskym čajom a vrátili sme sa do hausbotu.((pipe))
