"Tysukin syn!" zavreštala Claudia, keď sa vrútila do jehokancelárie. Duken to čakal. Čakal podobnú hysterickúscénu. Stihol sa postaviť skôr než k nemu dobehla,takže ho teraz mlátila malými útlymi pästičkamido tučných pŕs.
" Claire..."povedal jej a snažil sa zachytiť jej ruky. Vždy ju volal Claire.Hodilo sa to k nej viac, ako Claudia. Samozrejme ani jedno z týchtomien nebolo jej skutočné. A len on a Vince vedeli jejskutočné meno. Nevedel, či jej to vadí a keby aj,bolo mu to jedno. Nateraz to bolo jedno. Nepočúvala ho, lennariekala, nadávala a mlátila ho kým jej konečneruky nechytil. "Claire." oslovil ju ešte raz. Už sanemykala, len vzlykala s hlavou sklonenou na jeho hrudi. "Javiem Claire...." povedal jej. Staré klišé zfilmov, ktoré vždy zaberalo. Pokúsil sa ju pohladiťpo vlasoch a potom jej ovoňal vlasy. Rýchlo sa odtiahla auskočila až do zadného rohu miestnosti.
" Nechytaj sa ma tysviniar!" zvreskla na neho. Garry zdvihol ruky akože sa vzdáva." Ja viem, že to ty... ty si ho dal zabiť!" povedala aspod kabáta vytiahla zbraň. Malý revolver. Garryvedel, že jej ho dal Vince. "Aká irónia,"pomyslel si. On ho dal Vinceovi. Teraz tu stojí vo svojejvlastnej kancelárii a zbraň, ktorú ilegálnezohnal na neho mieri. Chvíľu ju sledoval ako sa jej trasúruky, potom pomaly dal ruky dolu.
" Claire. Nikdy,nikdy ale Nikdy by som Vinceovi neublížil." povedal jeja do hlasu vložil všetku svoju empatiu, ktorú v tej chvílicítil k svojmu životu. Stále na neho mierila. "Mal som ho rád. Ako brata!" povedal jej.
" Choď do riti! Mňane****** ako jeho! Ja to viem!"
"Nezabil som ho!"povedal jej a tiež sa pristihol ako kričí.
"Ale áno!"povedala a zmačkla spúšť. Zbraň však cvakla a nič sanestalo. Claudia sa prekvapene pozrela na Garryho a potom na zbraň.Nechápala ako to, že vystrelila. Nechápala ani to, žezbraň nevystrelila. Garry sa spamätal ako prvý. Podišielk nej a vzal jej zbraň z ruky. Bez najmenšieho odporu mu ju dala astále na neho nechápavo pozerala. " Ako..."ozvala sa, ale Garry ju objal. Potom sa opäť rozplakala. "Ach Vince... prečo práve on?" pýtala sa jehovesty. Garry ju tak chvíľu nechal, ale keď potiahla nosomchytil ju za plecia a odtiahol ju od seba.
" Claire. Pomstímeho." povedal pomaly a ona prikývla. "Pomstíme." zopakovala ako omámená a potom sa znovarozplakala. Garry prevrátil očami a usadil ju do kresla.Posadil sa oproti nej a čakal. Premýšľal. O nej, o sebe a oVinceovi. Claudia Montanová bola majiteľkou známehobordelu. Občas pre Garryho zariadila nejakú tú vec,ale nikdy s ním nespala. Mala svoje zásady, ako muvysvetľovala. Garry si o tom myslel svoje. Nespávala s ním,pretože vyzeral tak ako - nuž vyzeral. Obtlstlé telo azačínajúca plešina. Vyzeral ako typickýzáporák zo starého filmu. Zato Claire... Claire nikdy nevyzerala ako typická bordelmama z filmov. Nemalazmaľovanú celú tvár. Neobliekala sa vyzývavo.Nemala rozkysnutú postavu, ani nebola tlstá. Nič ztoho. Keby ste Claire Montanovú stretli na ulici nikdy by stesi o nej nepomysleli, že robí najstaršie ženskéremeslo ( teda okrem varenia). Vyzerala skôr ako slušnevychovaná žena. Staršia, ale predsa len ako dáma.Obliekala si slušivé kostýmy, ktoré zvyčajnedoplnila o vkusnú brošňu. Vždy sa maľovala striedmo,zvýraznila len to pekné a nedostatky zakryla. Keďprišla do mesta Garry si o nej dal pozisťovať pár vecí.Zaujímalo ho, prečo niekto, s jej vyzážou, chce robiťniečo také. Mal pocit, že už ju niekedy videl, ale nevedelsi spomenúť pri akej súvislosti to bolo. Tak sa dal dopátrania. Detektívna práca bola tak trochu jehozáľuba. Zarazilo ho, že o nej nenašiel takmer nič. A pretoisto vedel, že Claire Montanová nie je Claire. A prečo siniekto ako ona zmení meno? Na to boli podľa neho len dvadôvody. Buď je Claire tá "dobrá" asvedčila na súde proti nejakému nebezpečnémugangstrovi, alebo naopak. Claire bola tá, ktorú byniekto pravdepodobne usvedčil, keby ju chytili. Garry sa teda dal dopátrania. Dlhé mesiace sa mu nič nedarilo zistiť, alepotom sa podarilo nájsť spojivko. Náhodou, keďvyhadzoval staré noviny natrafil na starý článoko vlastníkovi farmaceutickej spoločnosti SOLIX, ktorýskrachoval. Na pozadí za ním stála práveClaire. Vtedy ešte Hannah Solixová. Jej manžel Mikeskrachoval a o pár dní ho našli v jeho hotelovej izbe.Mŕtveho. Jeho manželka bola v tom čase niekde na večierku. Aspoňto tvrdila. Garry po preštudovaní prípadu mal istépodozrenie. No nech sa dialo čokoľvek, polícia v NewOrleanse to uzavrela ako samovraždu a Hannah sa z toho dostala.Garry pátral ďalej. Zistil, že Mike zanechal žene kopudlhov a keď pokryla všetky z nich ostala takmer na mizine. Našlasi nového priateľa a zmizla. O rok na to sa vynorila ClaireMontanová. S peniazmi. Prišla do mesta a založila siživnosť. Spoznala Vincea a po pár rokoch tu sedí, shlavou v dlaniach a narieka.
"Šéf?"opýtal sa Patrick O´Conell, najmladší zástupcašerifa v histórii tohto mesta. "Bola tu ClaudiaMontanová a tvrdila, že Garry Logan dal zabiť Vincea. Ževraj je mŕtvy. Preveríme tú stopu?" Duken mukývol smerom do kancelárie. Cestou pozrel na skupinkupolicajtov. " Chodte preveriť Montanovej dôkazy. Nesmiemenič zanedbať, inak nám ten Logan bude zas robiť problémy."Policajti prikývli, ale Duken jasne videl, že sa im nechce. "Musíme toho bastarda dostať. Je to jasné?!"povedal viac nahlas ako chcel Videl, že sa na neho upierajúzvedavé oči jeho kolegov. O´Conell je spoľahlivý,ale ostatní tu pracujú príliš dlho aby mohlibyť teraz dôveryhodní. Pomaly prechádzal uličkoupomedzi nich a premýšľal o O´Conellovi. Mal tohochalana rád. Bol síce vzrastom malý, ale bolvýkonný. Pripomínal mu jeho samého nazačiatku kariéry.
"Čo sa deje šéf?"opýtal sa O´Conell, keď Duke zavrel za sebou dvere..
"Stretol som sa sLoganom." O´Conell nebol naivný. Vedel veľmidobre, že na niečo také musel mať Duken veľmi vážnydôvod, preto čakal, kedy mu ho Duken objasní. "Musíme zastaviť toho zabijaka." začal Dukenvysvetľovať. " A nerád to hovorím, ale musímeto urobiť všetkými dostupnými prostriedkami, akémáme."
"VrátaneLogana?"
"Bohužiaľ. Vie tohoo podsvetí v tomto meste viac, ako ktokoľvek iný."Vzdychol Duken.
"Čo ste mu za todal?" opýtal sa O´Conell.
"Voľnosť."odpovedal Duken a O´Conellovi sa zdalo, akoby v tej chvílišerif zostarol o pár desiatok rokov. O´Conell malšerifa úprimne rád. Dal mu šancu, keď sa hlásilk policajtom. Vedel, že je príliš mladý navykonávanie tejto práce, ale Duken v neho veril.Dokázal to i tak, že ho pri najbližšej príležitostivymenoval za zástupcu. A O´Conell si ho za to vážil.Snažil sa robiť svoju prácu čo najlepšie, aby dokázal,že na to má. A Dukena bral ako otca. Poznal ho azda lepšie,ako ktokoľvek na stanici a preto keď videl, ako si Duken prešielrukou zúfalo po tvári, poznal, že to Dukena trápi.On nenávidel Logana. Snažil sa ho už rok a pol zničiť.Išiel mu po krku ako sa len dalo, no Logan mu unikal. A teraz toto.
"Chcete povedať, žeste...?" Otázka zavisla vo vzduchu. Duken po chvíliprikývol.
"Presne tak, spojilsom sa s diablom, aby som odstránil jeho syna." povedalšerif. O´Conell si pomyslel, že toto prirovnanie celkom sedí."Ako viete, že ten zabijak nie je od Logana?" opýtalsa O´Conell.
"Včera zavraždiliVincea."
"Takže Montanováneklamala?" O´Conell začínal chápať, prečosa Duken tak rozhodol. Nesúhlasil s tým, ale ani on bynevedel vymyslieť lepší spôsob ako sa toho zabijakazbaviť. Nateraz. No bude nad tým rozmýšľať.
"Cestou som sazastavil na mieste činu. Ležal tam uprostred ulice. Ako rešeto."O´Conell sa zhlboka nadýchol a potom mu klesli plecia. "Takže máme veľký problém." povedal ašerif Duken vážne prikývol...
