A tak sa Nekran nanasledujúce ráno ocitol na súši. Aled honaposledy objal a potom odplával za horizont. Nekran stisolmešec, ktorý mu pri rozlúčke dal otec, a potom sapobral do najbližšieho mesta.
Mesto Gearedill bol jednoz významných miest , kde obchod prekvital, aj vďakaneďalekému prístavu. Ale hlavným dôvodom,pre ktorý ľudia často navštevovali toto mestol bolirytierske turnaje, ktoré sa odohrávali v srdci mesta vstarodávnej aréne. Aj Nekran si všimol nespočetnémnožstvo návštevníkov, ktorí prúdiliulicami a hlasne sa dohadovali o víťazovi nasledujúcehoturnaja. Od jeho poslednej návštevy sa mesto značne zmenilo.Zväčšilo sa a pribudlo množstvo nových ulíc,uličiek ale i obyvateľov. Nekran práve vychádzal zjednej z nich, keď sa pred ním vynoril nejaký mohutnýmuž, ktorý niesol obrovské vrece na pleci. Nekranužasnuto hľadel na jeho zjazvenú tvár a nevidoméoko. Vtom do neho ktosi strčil a on prepadol cez sud, ktorýstál neďaleko rovno do kaluže blata ktorá bola preddverami nejakého obchodu. "Hej!" zreval nadotyčného, ale ten už bol dávno preč. Vzdychol si apomaly sa zviechal z blata, keď ho ktosi schmatol a postavil na zemľahko ako pierko. Otočil sa a musel zdvihnúť hlavu, abyzazrel, kto to je. Na svoje prekvapenie uvidel Chlapa z vrecom. Jehovýška bola ohromujúca už z diaľky, ale takto to boloaž neuveriteľné. Týčil sa nad ním ako hora ajeho hlava, ktorou nakláňal sem a tam sa mu skoro dotýkalavývesného štítu na ktorom bolo napísané:Pekáreň. "Dávaj si pozor chlapče. Nie je veľmizdravé ležať na zemi. Niekto by ťa mohol kľudnezašliapnuť." povedal chlap hrubým hlasom a potom sausmial. Jazvy na jeho tvári sa mu začali hýbať avytvárali neuveriteľné obrazce. " Ďakujem."povedal Nekran ako v tranze, no zišlo mu na um, že je dosťnebezpečné stáť v takejto tlačenici blízkotoho vývesného štítu, pretože tyč na ktorejbol zavesený bola poriadne nabrúsená. Mal by hovarovať. "Tak ja pôjdem." povedal muž a už sazberal na odchod, keď do neho ktosi vrazil a pritlačil ho kvývesnému štítu. " Pozor!" zvolalNekran a v snahe chlapa odtlačiť sa na neho hodil. Ozvalo sažuchnutie, potom nejahé zvrčanie a napokon začulprasknutie. Vo vetre sa zrazu začal vznášať biely prášok.Pomaly sa usádzal Nekranovi na plecia, do vlasov i na tvár.Miešal sa z blatom a pomaly ho obaloval ako sneh. Keď sa konečnebeloba usadila uvidel Chlapa, ako sklamane pozerá na prázdnevrece.
" Pekár?"opýtal sa prekvapene Nekran. Chlap na neho smutne pozrel apotom prikývol.
"Toto mali byť mojenajlepšie koláče..."
Nekran sa snažil oprášiť,ale napokon to vzdal. " To mi je ľúto."
Chlap len prikývol.„Neznášam tieto...!“ zavrčal Chlap. Nekran nevedel čododať a len dúfal, že sa Chlap- pekár nenaštve viacako už bol. Zo zatajeným dychom sledoval, ako sa chlapobrátil k vývesnému štítu, chytil tyč apomaly akoby vaľkal cesto ho skrútil do nejakej praclíkovejpodoby a vzápätí ho zarazil do steny. Ak by s nímmal bojovať, pravdepodobne by skončil ako ľudský praclík,alebo ešte horšie – možno ako vianočka. Nekran pocítilsilnú túžbu žiť. Chlap sa obrátil k nemu.Pootočil hlavou tak, aby sa na Nekrana pozrel vidúcim okom.Ten nevedel, čo tento pohľad vyjadruje a už i tak sa obalenýv blatistej múke cítil dosť mizerne.
" Mohlo to skončiťoveľa horšie. Dôležité je, že si nažive."usmial sa Nekran optimisticky. Chlap prikývol.
„To tí bláznivýarchitekti! Toto je už druhé vrece za tento týždeň!“
Nekran len prikývol.„Sťažovali ste sa už?“ opýtal sa Nekran a dúfal,že bude znieť nenápadne.
„Tentoraz im tam všetkýmdolámem krk!“ Schmatol vrece a začal sa predierať davom sodhodlaným výrazom v zjazvenej tvári. Nekranostal stáť na ulici prekvapený zvratom udalostía tak len zakýval pekárovmu chrbtu a pobral sa preč.Vzhľadom na rastúce zvedavé pohľady usúdil, žeby mal radšej voliť vedľajšie uličky, alebo si rýchlonájsť miesto, kde sa môže umyť. Na rohu narazil nastarenu, čo sedela na nejakom sude a žuvala kôrku chleba.Opýtal sa jej na cestu k najbližšiemu hostincu. "Chodte tamto - " povedala mu hrubým škrekľavýmhlasom a ukazovala na tmavú uličku naľavo. Slušne jejpoďakoval, ale keď len mávla rukou pobral sa smerom, ktorýmmu ukázala.
Keď zahol do uličky,ktorú mu poradila starena, okamžite vytiahol svoj meč. Vuličke stáli traja muži a útočili na mladíka,čo ležal na zemi. Bránil sa veľmi obratne, ale bol ranenýa jeho pohyby už neboli také rýchle. Vedľa neholežalo zo päť chlapov, ktorých očividne porazil.Nekran sa rozhodol pomôcť mu. "HEJ!" Rozbehol sa knim. Jeden z nich sa obzrel a keď videl Nekrana, ktorý bolšpinavý od múky, začal sa chechtať. Jeho druhovia saobzreli tým smerom a celá kompánia prepadlanáhlemu smiechu. Nekran si z nevôľou všimol, že sasmeje ešte i ten, čo leží na zemi. Nekran si pomyslel, žeby sa hneď prestal smiať, keby sa teraz obrátil a odišielpreč. No chlap, ktorého už smiech prešiel prijal výzvua zaútočil. No Nekran jeho úder vykryl a po párúderoch chlap padol na zem s prebodnutým hrdlom. "Babrák!" pomyslel si. Napadol ďalšieho muža, ale tenbol prekvapujúco rýchly. Vyhodil Nekranovi mečobratným odšmykom a zahnal sa, aby mu zasadil osudnýbod do srdca. Nekrtanove reflexy pracovali na plný výkon.Videl, ako čepeľ preráža vzduch a tak sa uhol. Chlappreletel vedľa neho a keď letel, Nekran zachytil jeho zbraň prikoši a vytrhol mu ju z ruky. Napokon chlap skončil na zemi omráčenýpäsťou. Posledný chlap padol skôr, než sa Nekranstihol obrátiť.
"Dočerta!"nadával muž, keď mu Nekran pomáhal na nohy. "Ten mizerný chlap mi zas ušiel!" Nekran prekvapenehľadel na muža, ktorý mal hlbohú reznú ranu.Tiahla sa od ramena a končila na hrudi. Silno krvácal, alenapriek tomu - jediné, čo ho zaujímalo bol nejakýchlap, ktorý mu ušiel. Napokon vzdychol a pozrel Nekranovipriamo do očí.
" Som Vlad Meltin."predstavil sa a podal mu ľavú ruku. Bol vysoký, štíhlya čierne husté vlasy mal zopnuté do chvosta. Malpevný stisk. Nekran sa predstavil a opatrne ho pridržal, kýmVlad našiel rovnováhu. "Ďakujem. Som tvojim dlžníkom,Nekran. Ale obávam sa, že ťa budem musieť znovu využiť,pretože sám sa do hostinca nedostanem." povedal rýchlo.Zatackal sa a rukou si pritlačil krvácajúcu ranu.
Nekran ho podoprel. "Tak kadiaľ?" opýtal sa. Vlad na neho vďačne pozrel.
" Si prvý razv Gaerdille, predpokladám." povedal Vlad a ťažko kládolnohu pred nohu. Nekran prikývol.
" Hľadal som nejakýhostinec, kde by som sa mohol na čas ubytovať a kúpiť sikoňa. Nejaká starena mi povedala, aby som šiel tadiaľto."Vlad prikývol.
" Blázniváženská! Každý predsa vie, že toto jenajnebezpečnejšia končina mesta." povedal.
"Teraz doľava,"povedal, keď došli na rázcestie. " no alle popravde,ani sa jej nedivím, vyzeráš...hm..." Vlad hľadalslová. „Čo je to? Múka?“opýtal sa. Nekranlen prikývol. Vladove obočie sa so záujmom zdvihlo.
"Nesprávnemiesto, a nesprávny čas." vysvetlil Nekran a potom murozpovedal príhodu s pekárom.
"Toho poznám!"povedal Vlad. "Je to dobrák, hoci väčšina ľudísa ho bojí..... Teraz doľava." Nekran zabočil, a prednimi sa vynoril hostinec...
