Prológ

Pršalo. Dážď neľútostne bičoval asfalt a jediné, čo obyčajné ucho široko ďaleko počulo bolo bubnovanie kvapiek o asfalt. Naokolo nebol nik.. Ulica bola tmavá a tiene áut v pouličnom svetle vyzerali desivejšie než zvyčajne. ...

Písmo: A- | A+

Pripomínali zúrivé zavýjajúce beštie, ktoré len čakajú na chvíľu, kedy sa reťaz, ktorú majú okolo krku uviazanú, pretrhne. Medzi nimi kráčala tmavá postava. Jej kroky nebolo počuť, dokonca ani klopanie dažďa na kožený kabát a klobúk. Kráčala pomaly a beštie okolo sa trasúc sťahovali čo najďalej od nej. Všade naokolo bolo cítiť mrazivý des a hrôzu. Pomaly prešla až na križovatku a potom zastala. Mierne naklonila hlavu, akoby počúvala a potom obrátila hlavu na sever. Ozval sa jemný kovový zvuk a postava vykročila k severu. Ďalšia tmavá ulica. Tentoraz slepá. V rade svietilo iba jedno okno. Ak by sa niekto pozeral z okna mohol si namýšľať, že videl, ako sa postave pod klobúkom zaleskli oči, keď uvidela niečo na konci ulice. Lenže miesto toho, aby sa ten niekto pozrel z okna, zhasol svetlo. A na ulicu dopadla tma. Postava v dlhom koženom kabáte prešla zhruba do polovice ulice a potom zastala. Pozorne sledovala vydesenú postavu, ktorá sa vynorila z konca ulice. Bol to muž. On ju nevidel, či skôr nevšímal si ju. S hrôzou v každej bunke jeho tela sa obzeral a utekal, aby sa čo najrýchlejšie dostal do bezpečia. Nasadol na motorku, ktorá stála pred domom. Rýchlo vytiahol kľúče. Ruky sa mu triasli keď vkladal kľúče do zapaľovania, to videla i odtiaľ kde stála. Napokon naštartoval a sotva pridal plyn kovové guľky sa zaryli neďaleko neho do asfaltu. Možno si myslel, že má šťastie, možno si to nestihol uvedomiť, pretože sotva odvrátil zrak od nebezpečia, ktoré číhalo za ním uvidel JU. Postavu v dlhom koženom plášti a klobúku ako stojí uprostred ulice. Naoko pokojne, ale on nejakým zvláštnym šiestym zmyslom vycítil, pnutie v jej svaloch.A posledné čo videl kým umrel boli jej oči a potom záblesk z hlavne. Naraz letel vzduchom ale dopadu sa už nedožil. Motorka sa s rachotom rozbila o stenu domu za ňou. Postava prešla k teraz už mŕtvemu telu, ktoré kŕčovito ležalo na ceste a budilo dojem zlomenej bábiky. Voľnou rukou vytiahla niečo z vrecka a hodila to na telo. Mierne sklonila hlavu, azda aby preukázala úctu, alebo akoby cítila výčitky svedomia a potom sa stratila v tme ako predtým....

Barbora Urbanová

Barbora Urbanová

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, predovšetkým človek. Plný chýb, ale i optimizmu, že to ešte nie je koniec sveta... :0) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karol Galek

Karol Galek

128 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Marcel Rebro

Marcel Rebro

304 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu