Často sme sa potom stretávali na podujatiach v Bratislave alebo v Liptovskom Mikuláši, mali sme spoločných priateľov, napríklad aj Olega Pastiera, ktorý už tiež nie je medzi nami.
Smutné, prichádzame o elity, ktoré bude len ťažké nahradiť. Eugen Gindl bol neuveriteľne vzdelaný človek s prehľadom, aký má málokto. Spomínal mi, že číta noviny vždy vo viacerých jazykoch, lebo len tak sa človek môže dozvedieť pravdu, poskladať si celý obraz. Latku postavil vysoko, nebol to len taký hocijaký novinár. Rád chodil do terénu, do krčiem, aby zistil, čo si ľudia myslia, ako to tu funguje. S hocikým sa dal do reči, nevadilo mu, že nedosahuje jeho intelektuálnu úroveň. „Základná vec je mať medzi priateľmi aj ľudí, ktorí majú iný názor a s tými sa stretávať a diskutovať,“ povedal mi. Z Eugena Gindla mal človek dojem, že by vedel odpovedať na každú otázku či rozprávať rozumne a zaujímavo o akejkoľvek téme. Najviac ho však trápila sociálna nespravodlivosť, k tomu sa opakovane vracal, nebál sa ani reakcie veľkých korporácií. „Sociálna nerovnosť skoro všade narastá. V Amerike, Číne, Afrike, aj v našich končinách. Ukazuje sa, že neviditeľná ruka trhu, ak nie je pod múdrym dohľadom, nefunguje. Prinajlepšom nefunguje tak, ako to bohorovní teoretici neoliberalizmu predpovedali. Fatálne sa sekli, milióny ľudí priviedli na mizinu, ale popol si na hlavu nesypú. Navyše, svetom blúdi strašidlo korupcie. V niektorých európskych krajinách požiera 20 až 25 percent národného dôchodku,“ vyjadril sa.
Eugen Gindl sa dožil 77 rokov a pravidelne prispieval svojimi postrehmi do novín aj na dôchodku. V júni 2021 písal o tom, ako rôzne osobnosti zľahčujú pandémiu, ochorenie na COVID-19, čo je veľkým problémom pre ľudí s aj tak veľmi zlým zdravotným stavom napr. s onkologickým ochorením a zníženou imunitou. „Kritika verejnosti sa, žiaľ s krížom po funusoch, obracia aj proti tým, čo pandémiu počas svojej vlády zľahčovali, a preto stratili nad ňou kontrolu. V nejednej krajine skúmajú aj možnú spoluzodpovednosť popieračov mimo vlády.“ (...) „Matematici, ktorí dokážu extrapolovať dôsledky tejto mentálnej infekcie, odhadujú, že v krajinách s parametrami Slovenska mohli bludy a hoaxy okolo covidu (primárne), natrvalo či dočasne, nakaziť najmenej pätinu populácie,“ napísal pre denník Pravda.
Eugen Gindl svoju prácu už vykonal. Pričinil sa aj o to, aby Slovensko malo svoju historickú pamäť, aby sme nezabudli napr. čo v praxi znamenalo postaviť priehradu Liptovská Mara. K jeho reportážam sa môžeme vracať. Vnímam ich ako nadčasové, hovoria o tom, kto sme, čo bolo pred nami, ako sme žili a žijeme.
