Poučenie z minulosti

Celý svet sleduje dianie na Ukrajine, všetci sme šokovaní, snažíme sa pomôcť a vyjadriť Ukrajincom našu podporu.

Poučenie z minulosti
August 1968 (Zdroj: SNG)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nejeden z nás si pri čítaní správ aj poplakal, nedá sa tváriť, že sa nás to netýka. Veď ide o nášho suseda.

Je smutné, že posledných tridsať rokov bojujú v Európe proti sebe najmä Slovania. Bratské národy, ktorých jazyk a minulosť sú najviac previazané. Tak ako v minulosti, aj dnes mnohí snívajú o tom, že slovanské národy budú jednotné, že budeme spolupracovať, pekne spolu nažívať. Bohužiaľ už skúsenosti Československa v 20. storočí ukázali, že to nie je možné, lebo sa väčší a silnejší hráč snaží presadiť svoje záujmy bez ohľadu na potreby menšieho. Bez toho, aby slabší držali spolu, nie je možné zachovať si nezávislosť. Novinári a politici v súčasnosti vyhlasujú, že to, čo sa deje na Ukrajine, je niečo, čo Európa nezažila od druhej svetovej vojny. Ak to hovoria významní novinári a politici západu, nečudujem sa, dejiny malých slovanských národov ich zaujímať nemusia, ich krajiny sa náš konflikt netýkal. Ale prečo to automaticky prebrali aj novinári naši?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako Slovenka a manželka Chorváta s týmto tvrdením zásadne nesúhlasím, a navyše si myslím, že je veľmi nebezpečné, lebo ak zabudneme na udalosti, ktoré sa medzičasom udiali, nemôžeme sa z nich poučiť a urobiť lepšie rozhodnutia v súčasnosti.

Čo sa teda stalo? V auguste 1968 vpadli vojská Varšavskej zmluvy do Československa. Menovite išlo o Sovietsky zväz, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a NDR. Pol milióna vojakov a 6000 tankov. Čelní predstavitelia ČSSR boli zatknutí a prinútení vzdať sa. Napriek tomu, že sme žiadali iné krajiny o pomoc a tiež Bezpečnostnú radu OSN, zostali sme v tom sami. Nemali sme žiadnu šancu.

SkryťVypnúť reklamu

O konflikte, ktorý bol v Juhoslávii v 90. rokoch, sa zvykne písať ako o občianskej vojne. Juhoslávia vznikla po druhej svetovej vojne ako federácia republík: Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Slovinsko. Okrem toho boli v rámci Srbska zriadené dve autonómne provincie: Vojvodina a Kosovo. Tak ako to už vo federáciách býva, medzi jednotlivými národmi boli konflikty, každý sa snažil presadiť svoje. Veď si len spomeňme na Česko-Slovensko. Slováci Čechom vytýkali, že sa všetko rozhoduje v Prahe a na Slovákov sa ohľad neberie, Česi zase tvrdili, že na Slovákov doplácajú. V Juhoslávii bolo národov a etník viac, navyše nemajú takú miernu povahu ako Česi alebo Slováci. Krajiny sa nachádzajú na rozhraní západu a východu, kresťanského – katolíckeho a ortodoxného - a moslimského sveta. Odveké konflikty a vojny mali vplyv na charakter človeka. Juhoslovanská ústava z roku 1974 uznávala legálny nárok krajín na nezávislosť, a tak v decembri 1990 vyhlásilo Slovinsko referendum. Z 88,5 % oprávnených voličov hlasovalo za nezávislosť 94,8 %. V máji 1991 urobilo referendum Chorvátsko, z 83 % oprávnených voličov hlasovalo za nezávislosť 93 %. Postupne vyhlásili nezávislosť aj ďalšie krajiny, čo sa nepáčilo Srbsku, pre ktoré rozpad Juhoslávie nebol ekonomicky výhodný a navyše, mali k dispozícii najväčšiu časť juhoslovanskej armády, keďže tá bola zložená najmä zo Srbov. Zasiahli vojensky a výsledkom bol niekoľkoročný konflikt, ktorý si vyžiadal asi 140 tisíc obetí.

SkryťVypnúť reklamu

Čo z uvedeného vyplýva? Je nevyhnutné, aby sa menšie štáty vo svojich snahách o autonómiu podporovali. Akonáhle budú mať veľkí hráči možnosť prevziať kontrolu, urobia to. Nedá sa spoliehať na ich láskavosť a snahu o „vyššie dobro“, lebo budú mať vždy na zreteli najmä vlastné záujmy. Každý národ sa skladá z jednotlivcov, každý človek môže jednať podľa svojho vedomia a svedomia bez ohľadu na vôľu autorít. Bez vojakov niet vojny, bez nepriateľov niet konfliktov. My rodičia, vychovávatelia, učitelia, rodinní príslušníci, susedia, známi a priatelia môžeme deti v našom okolí viesť k preberaniu zodpovednosti za vlastné rozhodnutia a život. Musíme sa prestať vyhovárať na našich šéfov, naše vlády či rôzne autority, a spýtať sa samy seba, či ten život, ktorý vedieme, je správny. Politici omámení mocou a podobní psychopati nás nepovedú dobre. Prečo sa teda nechať nimi viesť?

SkryťVypnúť reklamu


Barbora Kujundžić

Barbora Kujundžić

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Som aktívna mama, žijem v zahraničí, rada čítam knihy a sem-tam niečo napíšem. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťLiptovský MikulášZo svetaIné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu