V predchádzajúcom článku som sa venovala porovnaniu pedagogiky Marie Montessori a pedagogiky Rudolfa Steinera (tzv. waldorfská pedagogika). Zatiaľ čo Maria Montessori vymyslela niekoľko pomôcok na rozvoj určitej zručnosti, pričom akonáhle dieťa túto zručnosť dosiahne, o pomôcku stráca záujem, waldorfská pedagogika dáva dôraz na multifunkčnosť. Čo to v praxi znamená? Používajú sa napríklad rôzne farebné látky, ktoré môžu predstavovať čokoľvek, čo je potrebné. Žltá slamu, žiaru slnka, popadané lístie atď. Možno ste niekde videli kolíkových kamarátov (v angličtine peg dolls), ktorí nemajú zámerne nakreslenú tvár. Takýto kolík môže byť raz červená čiapočka inokedy kamarátka Zuzka. Drevené kocky všetci dobre poznáme ešte z nášho detstva.
Rodičia sa na základe tohto princípu waldorfskej pedagogiky môžu rozhodnúť, čo svojim deťom ponúknuť. Povedzme, že chcete kúpiť dieťaťu vozíček na tlačenie. (Zámerne nepíšem chodítko. Dieťa by sa malo naučiť chodiť prirodzeným spôsobom - viď môj predchádzajúci článok.) Najlepšie by teda bolo obstarať taký, ktorý dieťaťu umožňuje použiť ho pri viacerých rolových hrách. Raz by to bol vozíček pani upratovačky, inokedy nákupný košík alebo kočík pre bábiku.
Čo sa tým dieťa naučí? Že jedna vec môže byť použitá viacerými spôsobmi, pričom nás limituje len naša fantázia. Toto zistenie bude veľmi užitočné v jeho dospelom živote. Čo by sa stalo, keby sme prišli na to, že potrebujeme len jedno mydlo a len jeden krém? Že nám netreba špeciálne mydlo na tvár, iné na telo, intímnu hygienu, vlasy? Čo keby sme sa rozhodli nekupovať si veci, ktoré použijeme iba jedenkrát do roka? Čo keby sme mali jeden prostriedok na umývanie a tým umývali všetko, od okien, podlahy až po kúpeľňu a WC? Čo keby sme chýbajúci pohárik na kefku v kúpeľni vymenili za nejaký pohárik z kuchyne? Znie to ako utópia? Ako to, že naši predkovia takto dokázali žiť?
Myslím, že to stojí minimálne na zamyslenie. Popri nákupe hračiek pre deti tak môžeme prehodnotiť aj naše vlastné nákupné zvyklosti.
