Píšem o hromadnej doprave v autobusoch.Kde sa väčšina z nás krčí každý deň svojho života.Miesto,kde sa dozviete aj to,čo nechcete vedieť,kde ste prinútený sedieť vedľa osoby,ktorej nechcete,kde musíte znášať parfémy(smrady),ktoré vás omámia a zhnusia vám celý deň.Je to priestor,kde zažijete za 10minút toľko príhod,ako ani za hodinu na stretávke zo strednej.Áno,je to autobus.
Ak sa mám priznať,vždy som neznášala hromadnú dopravu,ale keďže som momentálne na ňu odkázaná,musela som si zvyknúť(s ťažkým srdcom),keďže do školy sa chodiť musí a ja ju mám ešte k tomu 2hodiny od môjho mesta.Moja nenávisť sa začala prejavovať už v útlom detstve.Neviem,ako to presne začalo,ale pamätám si iba ten typický autobusový smrad,ktorý som už cítila doma,keď som sa niekam chystala ísť.Klasicky ma napínalo...Moje maximum vydržania v autobuse bolo obmedzené na cca 3minúty čistého času.Potom som urýchlene musela vystúpiť,inak by som tam zanechala za sebou dosť veľkú,neprehliadnuteľnú stopu.Čiže svoj obed...A tak som veľakrát musela nedobrovoľne opustiť priestory na úplne inej zastávke,ako som plánovala.Boli to kruté časy,ale postupom času si môj organizmus zvykol.A ja som dokázala byť v autobuse už aj 10minút a zlepšilo sa to do takej miery,že som vydržala aj 30.Dokonca hodinku,keď som nič pred tým nejedla.No dobre...priznám sa,spočiatku som podvádzala a dávala si kynedril,ale v súčasnosti ho už nepoužívam a vydržím 2hodinky a som vpohode.Je to sila zvyku.Ostatne,človek je tvor tak manipulovateľný,že si zvykne na všetko.Ale o tom som písať nechcela.
Môj článok je zameraný na prevádzkarov týchto mohutných strojov,čiže ujov autobusárov.Ospravedlňujem sa ,videla som už aj tety autobusárky,ale už dlho nie,neviem prečo...Takže sú to väčšinou páni v čiernych nohaviciach,bledomodrej košeli a tmavou vestičkou s neprítomným pohľadom.Všimla som si taktiež,že väčšina má fúzy a ani jeden sa na vás nepozrie.Keď si to tak vezmete,je to veľmi zaujímavá práca.Jazdiť stále tú istú trasu...Ja nechcem nikoho urážať a ani spochybňovať účelovosť tejto práce,ale keďže autobusom chodím často a som až príliš všímavý tvor,uzreli moje oči množstvo negatívnych vecí,s ktorými sa chcem s vami podeliť,lebo stoja za to.
Ja chápem,že je to určite namáhavá práca,ale ak vám môžem poradiť ujovia autobusári(netýka sa to všetkých),ak vás táto práca nebaví alebo dokonca nudí natoľko,že je vám jedno,že veziete desiatky životov,ktoré nechcú skončiť niekde v priekope iba preto,lebo vy už túto cestu idete tisíckrát,zabudli ste si okuliare a chytíte popri tom menší mikrospánok a máte pocit,že vám hlasy ľudí pripomínajú békanie,a tak nadobúdate dojem,že vy vlastne veziete iba pár ovečiek,na ktorých nikomu nezáleží,tak ju prosím vás nerobte.Dajte výpoveď a skúste niečo,čo vás bude baviť a inšpirovať zároveň.Ja taktiež rešpektujem,že máte rodinu,deti a plno účtov,ktoré musíte zaplatiť,ale my(občania),nepotrebujeme,aby ste si svoje nálady ventilovali na nás.
Stalo sa mi už veľakrát,že som počula z vašej strany množstvo kvetnatých vulgarizmov,akoby povedal môj bývalý triedny,slová najhrubšieho zrna,ktorými ste obdarovali ľudí iba kvôli tomu,že si lístok odtrhnú z vášho prístroja,na ktorý ste mimochodom dosť hákliví,skôr než si to predstavujete vy,alebo sa vám prístroj pokazí a úbohý človek,ktorý má práve smolu a je na rade,schytá sprchu ostrých slovných spojení iba preto,lebo ho vy budete musieť zresetovať...Podotýkam,že je to vaša práca.
Taktiež by ste mohli byť viac ochotnejší a usmievavejší,ja viem,že to máte ťažké a vypadáte,akoby vám túto prácu pridelil niekto naschvál,pretože vás neznáša,ale za pokus by to určite stálo,100%by sa nám všetkým cestovalo príjemnejšie...A mimochodom,zistila som,že existuje tzv.autobusársky humor.Je veľmi sarkastický,tak pozor naňho.Z osobnej skúsenosti mám pár príhod.Na otázku či by mi dotyčný autobusár otvoril kufor povedal,že NIE...a 10sekúnd na mňa pozeral,a potom sa začal smiať.Asi mal ťažký deň...koniec zážitku.Ďalší krát mi nechcel iný autobusár otvoriť kufor,pretože vraj nemôže byť na dvoch miestach naraz...vtipný ujo...tak som sa ho spýtala,čo mám robiť a on odpovedal,že si mám nechať batožinu vonku,že mi ju tam MOŽNO,chcela by som toto slovo zvýrazniť MOŽNO!!!!!dá...a že si mám sadnúť.Našťastie mi vonku batožinu nikto neukradol a pán autobusár veľmi dlho rozmýšľal či sa postaví alebo nie,ale nakoniec sa rozhodol,že mi tam kufor sám odnesie...Takže ďakujem za ochotu pán šofér a prepáčte,že som vás otravovala,nabudúce si pre batožinu zavolám špeciálny odvoz,aby ste nemuseli vstávať z miesta.
Chcela by som ešte podotknúť rýchlosť,ktorou dnešné autobusy chodia.Raz som išla autobusom do BA,išli sme minimálne 120,hudba bola pustená na plné pecky,autobusár so všetkými vtipkoval,akoby mal 3promile v krvi,a keď som sa pozrela bližšie,zistila som,že sa nedrží volantu...takže tie promile boli asi namieste:),ruky mal totiž za hlavou a vypadal,akoby sa opaloval na pláži.Moja kamarátka pred nedávnom havarovala v autobuse,pretože si to šofér rovno napálil do kamióna,vraj mal mikrospánok...Som šťastná,že žiješ Iva:)Existujú ešte typy šoférov,ktorí jazdia "ralley".Minule sme išli tak 130 a ujo obiehal všetky osobné autá,prešiel cez plnú čiaru,a keď zistil,že už to nestihne,prudko zastavil a všetci ľudia popadali do uličky.Bola to super jazda.Mala som pocit,že už asi nikdyneuvidím svoju rodinu a priateľov,ale nakoniec sme dorazili živí.Všetci.Ani ujovi sa nič nestalo.
Posledná vec,ktorú chcem spomenúť je...je ich ešte veľa,ale to by som potrebovala špeciálnu rubriku.Tak to teda nejak uzavriem...Ak nemusíte,necestujte autobusmi,sú smradlavé,sú v nich divní ľudia,ktorí na vás celú cestu čumia(inak to je ďalšia osobitná kapitola,ale o nej možno nabudúce),ujovia autobusári,ktorí nadávajú a viditeľne "milujú"svoju prácu.Chodievajte radšej pešo,tak vás nezabije autobusár alebo ak idete na väčšie vzdialenosti,kam sa pešo dá ťažko dostať alebo by vám to trvalo niekoľko dní...Choďte autom,lietadlom,hocičím len nie autobusom.A taktiež sa vyvarujte miestam,kde jazdí veľa autobusov...Život máme predsa iba jeden a autobusov je veľa:)
PS:Ospravedlňujem sa ujom autobusárom,na ktorých tento popis nesedí.Viem,že takí existujú(možno dvaja).Ostatním prajem veľa trpezlivosti a zhodnotenie svojich vlôh na túto prácu.Ale inak proti vám nič nemám.
