Mala som sen a v ňom sa vrátila.
Bola to znova ona.
Plná života.
Malé dievča s odvážnym pohľadom a úsmevom na tvári.
Bola ako ozajstná až som tomu uverila...
Jeden z najhorších pocitov je ten, keď veríte, odľahne vám a hneď na to zistíte, že to nebola pravda.
A ešte horšie je, keď to všetko bol len sen.
Počula som, že keď si pred spaním niečo veľmi prajete alebo na niečo intenzívne myslíte, tak sa vám to prisní.
No a toto bol môj sen.
Z ktorého som sa zobudila a zacítila som smútok.
Smútok z toho, že ona v tom sne zostala a ja som sa s ňou musela navždy rozlúčiť.
I keď nikomu nepovedala, prečo musí odísť.
Určité veci nikdy nepochopím, ale musím sa s nimi zmieriť.
A je to veľmi ťažké.