Samota, ako strombez lístia, lúka bez trávy a poľných kvetov, obraz bez rámu... Niktonechce byť sám, všetci potrebujeme niekoho.
Človek je stvorenýna to, aby žil sám, pretože ľudia prichádzajú a odchádzajú, no ku šťastiupotrebuje vždy len toho druhého.
Samota je niečo, čozviera srdce a nedá človeku nadýchnuť. Spôsobuje triašku a plač.Niektorým spôsobuje i depresiu a ťažkú chorobu.
Samota je chorobou.Je to choroba srdca. Keď túžba po niečom a niekom nás vedie do šialenstva.Keď farby odrazu nie sú a vtáky zabudli spievať. Keď slnko nesvieti ako bymalo a všade je len akýsi chlad.
Samotu nemožno lentak zrušiť. Je to nedostatok duševného uspokojenia. Môžu nás počúvať i desiati,chlácholiť naše stavy, môžu nám chcieť pomôcť a od smútku a samoty zachrániť...môževás byť sto, milióny...ale niekedy len jeden človek dokáže zázraky.
Niektorým chýbajúrodičia a od detstva vyrastajú sami. Nikto im ich nenahradí. Niekomuchýbajú kamaráti. Niekomu pravá priateľka, priateľ, niekomu muž, žena, inémulen človek, ktorý mu verí, či človek, ktorý by ho mal rád takého aký je, že jeiný.
Všetci sme sami a k šťastiupotrebujeme niekoho. Prečo ten niekto, koho potrebujeme nemôže byť vždy s nami?
