Sedím na pohodlnom kresle priamo pred krbom v drevenej chate. Na nohách ma hrejú hrubé, červené ponožky, obrovský sveter až po kolená, ktorý mi dal on, teplá vlnená deka, ktorá vonia lesom. Popíjam varené víno s klinčekmi a cítim ako sa teplo rozlieva v mojom vnútri. Zhlboka sa nadychujem a cítim vôňu ihličia. Otvorím oči a zahľadím sa do ohňa. Pukanie dreva prerušuje jemná melódia šíriaca sa z gramofónu neďaleko odo mňa. Obzriem sa po miestnosti. Nie je veľká, no napriek tomu je priestranná. Dominantná je hnedá a mahagónová. Takmer všade navôkol je nábytok zaplnený knihami, fotkami a postavičkami anjelov. Sklenení, porcelánoví, hlinení, drevení ... anjeli. Nie je tu stôl, ani stoličky, iba dve kreslá a pred nimi veľký, ovčí, smotanový koberec na mahagónových parketách. Masívnosť trámov, ktoré kraľujú nado mnou kontrastujú s bielymi jemnými záclonkami v okne so zeleným závesom, cez ktoré vidím do zasneženej krajiny, kde poletujú vločky a dotýkajú sa placho jedna druhej až kým neskončia v tuhom objatí. Pod oknom je starožitný stolík s gramofónom, vianočnou ružou a tromi škoricovými sviečkami. Zavriem oči a pomaly zaspávam...
Nakláňa sa nado mňa. Cítim chlad a vôňu z vonka, i to, ako ma prebúdza na čele studená a predsa horúca pusa. Otváram oči a vidím pred sebou tie jeho. Zelené, hlboké ako les, plné lásky a nehy. Pohladí ma po vlasoch a berie z ruky prázdny pohár. Položí ho na zem. Nežne mi chytí ruku a pohľadom ma láka. Bez jediného mihnutia hľadíme si do očí a ja pomaly vstávam. Deka dopadne na zem a ja pocítim chlad z jeho oblečenia. Pomaly si ma privinie k sebe a v rytme melódie vedie moje telo. Stratila som sa v jeho objatí. Líce mi splynie s jeho hruďou, počujem tlkot jeho srdca a viem, že vdychuje vôňu mojich vlasov. Jemne ma hladí po ruke a ja sa usmievam. Pozriem sa naňho, on na mňa. Dlho hľadíme na seba a vieme, čo jeden druhému chce povedať. Ostávame však ticho. Len hudba, tanec a dotyky to prezradia za nás.
...som šťastná...
stačí len zavrieť oči a všetko je úplne inak...
