Žiť tak trochu bez pozlátky, len v čistom panenskom bytí, vnímať realitu nie však jej negatívne vplyvy. Žiť vo svete, kde duša nepozná bolesti, kde chodiť je možné nie len po zemi a chodidlá smú cítiť dotyky morskej hladiny, kde splývať s vetrom v ovzduší nerobí nikomu problémy... len tak, skočiť zo skaly s rozpätými rukami a v dlaniach cítiť slabosť a silu zároveň, ako vták vzlietnuť nad oblaky. Vznášať sa a hľadieť z vtáčej perspektívy na abstraktné obrazy chodníčkov, ciest, lúk, jazier, lesov a striech. Nahí a krásny vo svojej koži s abnormalitami značiacimi originálnosť ľudských bytostí. Výdychom zriecť sa všetkých bolestí, nádychom vláčnym rozprúdiť život v žilách a tlkotom srdca zobudiť radosť zo spánku všetkých, aby cítili sa ako v raji, kde úsmev na perách, láskyplné oči vravia, mám pokoj na duši....
