Domáca úloha na 4 roky

Kabinet Ivety Radičovej má čo robiť. Prestretý stôl je prázdny. Má nato 4 roky, aby Slovensko opäť posunuli na správnu cestu. Bude to ťažké, parlamentná väčšina je veľmi tesná. Ďalším rizikom je osem koaličných hlasov, štyri od Obyčajných ľudí a štyri od euroskeptikov z OKS. Odporúčam pani Radičovej, aby ich nebrala na ľahkú váhu, pretože si musí uvedomiť, že bez ich ôsmich hlasov by táto vláda ani nevznikla. Nová vláda musí takisto nájsť aj spôsob, ako bude účinne odolávať populistickým rečiam Róberta Fica, ktorým verí stále väčšina Slovenska. Veľmi by teda pomohlo, aby aj naša pravica si našla niekoho, kto bude hovoriť zrozumiteľným sedliackym jazykom. Nie každý má dostatočné vzdelanie, a nie každý, dokáže premýšľať v súvislostiach. Aj to je podľa mňa úlohou politikov, obzvlášť ak chcú byť úspešní. Chcem veriť tomu, že nová vláda bude zárukou skutočnej novej politickej kultúry. Škoda len, že to Radičová a spol. nepotvrdili hneď na začiatku a odmietli povolebné rokovania so Smerom, zo slušnosti tam mali prísť a slušne poďakovať za ponuku. Takto dali socialistom menší tromf do rukáva, ktorým sa ľavičiari budú radi oháňať, ak im to bude vyhovovať. Ak sa jej to nakoniec podarí a kultúra v politike porastie, potom stúpne aj záujem o politiku, ľudia budú informovanejší a zvýši sa aj občianska zodpovednosť. Všetko so všetkým totiž súvisí. Jednou z úloh sú verejné financie, ktoré treba skonsolidovať a myslím, že priestor tu je. Treba šetriť tam, kde je to možné, a teda aj na poslaneckých a ministerských platoch, ale samozrejme nielen tam. Schvaľujem aj to, že zmluvy so štátom budú zverejňované na internete, čo zvyšuje transparentnosť a dôveryhodnosť a znižuje možnosť na korupciu. Veľkou výzvou bude naše súdnictvo, lebo je vážne v katastrofálnom stave a mám pocit, že stojí doslova pred krachom. Správanie pána Harabina je veľavravné a mnoho naznačuje. Verejné pojednávania sú takisto krokom vpred. Treba nechať súdom voľnú ruku, aby mohli pracovať slobodne, a nie pod tlakom a stresom. Je to však mravenčia práca na viac ako jedno štvorročné obdobie. Nezamestnanosť je vysoká, kríza pokračuje a pracovných príležitostí je málo. Treba legislatívu upraviť tak, aby prilákala zahraničných investorov. Myslím si, že vhodným riešením je výstavba kompletnej diaľničnej siete. Kríza tu nebude večnosť. Ak by boli vybudované diaľnice určite by to prilákalo investorov nielen na západné Slovensko, ale aj do ostatných slovenských regiónov. Avšak podľa slov vlády sa cesty nevybudujú ani do konca roka 2014, čo považujem za mínus. V tomto súhlasím výnimočne s predstaviteľmi minulej vlády, že diaľnice sú kľúč na znižovanie regionálnych rozdielov, zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva a v neposlednom rade by pomohli bezpečnosti na cestách. Keď už som pri bezpečnosti tú má po novcom na starosti pán Lipšic a okrem iných aj pán Spišiak. Tieto obsadenia kvitujem hádam najviac, pretože za oboma pánmi je vidieť kvalitnú prácu. Školstvo je rovnako veľkým cieľom tejto vlády. Vyzerá to tak, že pôjde konečne cestou kvality, a nie kvantity. Osoba pána Jurzycu je mi zárukou, že sa o to aspoň pokúsi. A naše zdravotníctvo to je skutočne nevďačný rezort a je v ňom práce ako na kostole. Sú potrebné hlboké štrukturálne zmeny. Treba zosynchronizovať systém, lebo mne ako človeku zvonka sa zdá, že v našom zdravotníctve vládne totálny chaos. Sú veci, ktoré sa ani mne nepáčia. Ako napríklad niektoré nominácie na ministerské funkcie, kde mám obavy o spôsobilosť nominantov (ministerstvo obrany, kultúry ) či Richard Sulík ako predseda parlamentu to podľa mňa nesedí. Na jeho mieste by som si vedel predstaviť Jána Figeľa a na dopravu by v KDH určite naši niekoho iného. Zaujímavé bude ako si prvá premiérka v našej histórii poradí vo vzťahu k svojmu nadriadenému, a zároveň podriadenému Mikulášovi Dzurindovi. Je to neštandartná situácia, ktorá takisto u mňa vyvoláva menšie obavy. Každá vláda dostáva pomyselných 100 dní, a tak na hodnotenie je ešte priskoro. Táto vláda má však myslím si nato, aby bola Slovensku prospešnou a svoj osud má sama vo svojich rukách. Je len na nej, ako sa na ňu bude v budúcnosti spomínať. Múdrejši budeme o štyri roky neskôr.