Blízko i ďaleko niet rozsiahlejšieho kusu kameňa v týchto končinách. Traktory ho s rešpektom obchádzajú a stáročia ho nikto z ornice neodkotúľal. V poslednom čase je už husto obrastený, preto náhodný okoloidúci ani nezbadá, že ostrov kríkov uprostred poľa ukrýva osamelú skalu impozantnej veľkosti. Dĺžkou presahuje dva metre, šírkou možno poldruha, výšku má cez pol metra a je plochejšieho tvaru. Hmotnosť môže mať aj 3 - 4 tony.
Ako sem zablúdil, odkiaľ prišiel, každý môže vymyslieť vlastný príbeh. Meteorit, či skamenelé vajce dinosaurov alebo pozostatok megalitickej kultúry slúžiaci na posvätné obrady? Pravdepodobne nie. Kontinentálny ľadovec, ktorý prenášal balvany zo Škandinávie aj stovky kilometrov južnejšie? Aj keď ide o najčastejšiu príčinu bludných balvanov, ani to nie je správne riešenie, ľadovec sem nedotiahol ani v čase jeho najväčšieho rozpínania. Miestni obyvatelia by zrejme podozrievali Kamenného Janka, miestneho obra, ktorý skamenel na úpätí neďalekých hôr a dodnes vyčnieva zo stráne. Trochu pravdy na tom je, tieto skaly z hľadiska geologického vývoja regiónu súvisia.
Pôvod balvana je spojený s intenzívnou sopečnou činnosťou v mladších treťohorách (neogén). Vtedajšie stratovulkány zo seba vyvrhli prach, popol, sopečné bomby, všetok vulkanický materiál, ktorý sa v týchto končinách masívne usadil a spiekol. Súčasťou usadených vrstiev boli aj andezitové balvany, ktoré sa po pôsobení erózie postupne odkryli. Keďže tieto balvany patrili medzi najtvrdšie časti usadenín, odolali zvetrávaniu a voľne zostávali ležať na povrchu. Keď vulkanické súvrstvie sa na niektorých miestach úplne zodralo, tieto balvany sa ocitli na starších usadeninách morského pôvodu. Preto hovoríme o bludných balvanoch, ktoré svojim zložením nezodpovedajú podložiu. Mnohé z nich sa z ucelenejších častí vulkanického súvrstvia ešte neuvoľnili a trpezlivo čakajú na svoj osud. Zvetrávaniu v okolí Rimavskej Soboty odolávajú dve rozsiahlejšie vulkanické planiny - Pokoradzká a Blžská tabuľa, ktoré kedysi tvorili súvislú vrstvu. Balvany tvoria zvyšky týchto planín a svedčia o ich pôvodne širšej rozlohe. Aj samotný Kamenný Janko predstavuje podobný geologický úkaz. V tomto prípade ide o väčší balvan, ktorý sa už odkryl na strmom okraji planiny, ale stále sa ešte drží na svojom pôvodnom mieste, tvoriac tak prekrásny skalný hríb. Ako Čertova skala pri Zvolene, ktorá patrí medzi najznámejšie atrakcie podobného typu. Možno aj ten pokoradzský stál státisíce rokov na vrchole skalného hríbu, kým sa pod vplyvom erózie rozkýval a skotúľal dole do nižších polôh.
Kto chce, nech nájde: 48.4232 N, 19.9993 E, 325 m n.m.
Ak v okolí poznáte väčší kus, nezabudnite to dať vedieť.
