Slovensko na ceste do eurozóny
Pri položení jasnej otázky, v ktorej etape tejto cesty sa Slovensko nachádza, je treba si uvedomiť priority a stanovť ciele. Iste, proces bol už naštartovaný definitívnym rozhodnutím pristúpiť k členským štátom Európskej únie. Akceptovaním eura ako spoločnej meny prehlbujeme integráciu v spoločenstve. No predsa len, nedávne predloženie hodnotiacej správy ešte nemusí znamenať rezolútne áno pre euro.
Vstup do eurozóny sa prezentuje ako nevyhnutný, neodvratný proces podmieňujúci stabilitu, hospodársky rast a zvýšenie blahobytu členských štátov. Neznamená však honba za krátkodobým zlepšením stavu riziko budúcej nestability?
Prioritou je samozrejme blaho ľudu. Zníženie transakčných nákladov, odstránenie kurzových rizík a ďalšie faktory by mali prispieť k rozvoju obchodu a následne potom aj k zvýšeniu kúpnej sily a spotreby. Samotný príspevok európskej meny k ekonomickému rastu sa zdá byť len bezduchým číslom. Hospodárstvo rastie, stúpa však inflácia, ako tomu bolo v štáte Slovinsko.
S prijatím eura bude určite spojený jej nárast, čo je tak trochu paradox v súvislosti so snahou plniť maastrichtské kritériá. Aký význam budú mať z nášho pohľadu po prijatí? Približovanie k cenovým hladinám najvyspelejších krajín európskej únie je nevyhnutné. Snáď bude toto zvyšovanie cien nasledované aj zvyšovaním platov pomaly aj životnej úrovne.
Pre bežného občana, spotrebiteľa sa prijatím eura v podstate nič mimoriadne nestane. Okrem prepočítavania cien a zaobstarania si eurokalkulačky či nebodaj mešca na počiatočné vyššie množstvo euromincí bude chvíľu trvať než si zvykne na uvažovanie v nových hladinách.
Napokon z únavy od nosenia „eurogrošov“ si postupne uvedomí, že je výhodnejšie platiť kartou.To sa isto premietne v náraste počtu bezhotovostných platobných operácií. Určitou výhodou bude, že pri cenovej turistike si už nebude musieť zamienať slovenské a naopak.
O pár rokov sa dostaví sľúbený nárast platu. Slušná perspektíva s ohľadom na možný nárast životnej úrovne.
Zavedenie spoločnej meny v integrujúcich krajinách má nesporne aj politický aspekt. Superštát Európa musí mať svoju jednotnú menu. Už ani tak nemusí záležať na ekonomických ukazovateľoch, ako na zdôraznení jednoty. Pokusov o nastolenie spoločnej meny pre Európu tu už bolo niekoľko. No všetky akosi stroskotali. Menová únia je predchodcom politickej únie. Len harmonizovaním politík členských štátov sa dosiahne stabilita a trvalý rast. Otázkou však zostáva či pri rastúcom počte štátov dokáže byť táto harmónia udržateľná. Pri súčasnom previazaní jednotlivých ekonomík bude zaujímavé sledovať ako budú navzájom reagovať na vonkajšie šoky na svetových trhoch.
Najväčší osoh z novej meny by mali mať podnikatelia. A to konkrétne malí a strední podnikatelia pôsobiaci ako medzištátni autodopravcovia, čo je celkom pochopiteľné.Pretože tí už teraz prijímajú väčšinu platieb v eurách. Tým by klesli náklady podľa prípadovej štúdie národnej banky Slovenska zhruba o pol percenta ich ročného obratu, čo je už celkom značná nákladová položka.
Zamýšľať sa nad tým, čo nám vstup do eurozóny prinesie je už neskoro. Predvídateľné dôsledky sú známe a prevládajúce pochybovanie o vstupe už nie je na mieste. Potrebujeme stanoviť vhodný termín pristúpenia, tak aby sme boli na vhodnej úrovni konverzného kurzu.
Či bude 1. január 2009 najvhodnejším dátumom prechodu musí určiť vláda a ekonomickí experti. Ozývajú sa aj hlasy, podľa ktorých by sme sa nemali s prijatím eura príliš ponáhľať.
No na druhej strane s ohľadom na maastrichtské kritéria sme v priaznivej situácii, nakoľko sa predpokladá spomalenie rastu a boj so zvyšujúcou sa infláciou. Takže teraz nám aspoň nemôže hroziť to čo Litve v roku 2006.
Veľmi zaujímavým bude určite prílev investícii a ďalšieho zahraničného kapitálu pri predpokladanom náraste obchodu a rozšírením trhov do nových členských štátov eurozóny. Uvidíme či pre niektoré firmy bude výhodnejšie investovať na Slovensku, ako najdynamickejšie sa rozvýjajúcej krajine z V4, len kvôli euru.
Naša krajina sa potrebuje dôsledne pripraviť a zabezpečiť všetky potrebné oblasti ekonomiky
a navrhnúť dôsledné mechanizmy pri vstupe medzi členské štáty eurozóny. Dôležitým bude najmä vybudovanie legislatívy, úprava už existujúcich zákonov a zavedenie nových pravidiel v súvislosti so vznikom nových vzťahov. Príprava a spustenie informačnej kampane musí posilniť pozitívnu stránku vnímania spoločnej meny verejnosťou. Ľudia musia byť oboznámení aj s vecnou stránkou, ochrannými znakmi nových peňazí, lebo nový systém bude stimulovať aj falšovateľov, ktorí sa budú snažiť zneužiť nevedomosť kupujúcich. Preto musí byť vo zvýšenej pohotovosti aj polícia.
Ja osobne nepatrím k euroskeptikom a verím, že nová mena prinesie naplnenie všetkých ohlasovaných výhod pre občanov aj podnikateľov. Ochota meniť zaužívané určite so sebou prináša aj riziko, no určite prevažujúce pozitíva sú dobrou motiváciou túto zmenu podstúpiť.
Pevne verím, že slovenská ekonomika bude pokračovať v nastúpenom trende rastu, a euro prispeje nielen k celkovému zvýšeniu cien, ale aj k podstatnejšiemu nárastu miezd.
Euro určite prinesie stabilitu. Nová mena určite nebude len diktátom Bruselu a nestane sa monumentom, na ktorý sa budú bežní ľudia dívať len zo spodku hladiny všedného života.
Euro ako niečo nové a moderné prinesie impulz a prebudí ducha lepšieho zajtrajška.
Sme na ceste do eurozóny. No vstupom sa naša cesta nekončí, ale začína sa ďalšia cesta.
Cesta za politickým zjednotením Európy. Je žiadúcim, aby toto zjednotenie prebiehalo postupným procesom, a aby nebolo tvorené len byrokraciou inštitúcii. Štáty musia prejaviť spoločnú vôľu a jednotu, lebo len tak sa zabezpečí úplný proces integrácie, ktorý povedie ku vzájomnej symbióze.
„Nepochybovať a nespochybňovať!,“ znie tentoraz v prípade plánovaného nahradenia slovenskej koruny eurom. V čase vrcholiacich príprav na vstup Slovenska do eurozóny do toho zapadajú slová premiéra, že euro je „ďalší krok k vysnívanej priemernej životnej úrovni EÚ“. Dúfajme, že neide o živenie falošných ilúzií.
