Prečo je také neprístupné vidieť krehkého muža, ktorý nemá problém sa emočne vyjadrovať? Mnohí by povedali, že prejavovanie citov, robí muža slabochom. Ukazuje svoje slabé stránky a to robiť nemá. Vraj má mnoho ľudí radšej mužov, ktorí si nechávajú svoje problémy pre seba a riešia si ich sami ako to má “správny chlap“ robiť. Nikto nečaká od mužov emočné bomby, rozlietané po celom priestore, mužov ktorí si poplačú keď vidia smutný film, mužov, ktorí vedia povedať, keď sú smutní, mužov otvorených emóciám. Nebolo tomu tak vždy, kedysi sa slzy u muža považovali za silnú stránku svojho charakteru. Považovali sa za silu toho, že muž sa vie prejaviť vo všetkých smeroch a napríklad aj cirkev verila, že slzy sú darom a prirodzeným doplnkom. V 20. storočí prišiel na trh akýsi ideál muža, ktorý nikdy neplače, je to moc krehké a ženské a v tomto ideály sa vychovávali synovia a doteraz sa mnohokrát aj vychovávajú.
Správny či nesprávny pohľad na situáciu. Aj v tomto prípade je to tak ako v každom inom. Každá strana si myslí, že práve ich názor je ten správny pohľad na vec. Ale čo je teda správne teraz? Niekto by bol povedal, že to správne je prejavovať svoje emócie a nedusiť ich v sebe formou riešenia si problémov vo svojej hlave. Iní by povedali, že práve táto forma je tá najúčinnejšia, lebo nikto nás a našu hlavu nepozná lepšie ako my sami. Treba si uvedomiť, že každé telo má istú kapacitu, tým že udržiavame problémy dlhodobo v našich hlavách, blížime sa ku preťaženiu našej mysle. Vtedy človek začne hľadať iné riešenia. Riešenia, ktoré mu ponúkajú krátkodobé výsledky. Len tak aby sa vyfiltroval a mohol potom ďalej pokračovať. Takýmto spôsobom začínajú vznikať závislosti.
Alkohol je častokrát to prvé na čo ľudia siahajú ako po prostriedku, ktorý im pomôže zabudnúť na svoje problémy. Sú to práve muži, ktorí siahajú viac po alkohole ako ženy. Hovorí o tom aj výskum vyhotovený na Univerzite Komenského, ktorí zistil, že smrť spojená s alkoholom sa častejšie vyskytuje u mužov ako u žien. Na jednu ženu pripadá až 7,5 mužov.
Na sociálnych sieťach, môžete pozorovať videá zosmiešňujúce práve mužov, ktorí sa neboja ukázať svoje slabiny a mužov, ktorým nevadí si poplakať. Zosmiešňujúce najrozličnejšími spôsobmi, ale všetky spôsoby sú si podobné istou štruktúrou. Štruktúrou: „Kde sa podeli tí naozajstní muži, čo tu boli v minulosti. Týchto moderných mužov treba riadne vycvičiť nech pochopia čo je to život. Praví muži neplačú, lebo vedia kontrolovať svoje emócie.“ Prečo nevieme ako spoločnosť prijať fakt, že muž môže byť človek, ktorý si vie presadiť svoj názor a ktorý sa nebojí postaviť voči nespravodlivosti a zároveň to môže byť človek, ktorému nevadí sa rozplakať, keď to tak cíti a ukázať to. Človek, ktorému nevadí povedať, že sa má zle.
Hovoril o tom už aj zakladateľ analytickej psychológie Jung, ktorý prišiel na to, že každý muž má v sebe animu, ktorá vyjadruje feminínu stránku mužského psyché. Je faktom, že krehký, citlivý muž by mal byť považovaný za normálneho muža fungujúceho v spoločnosti. Odložme teda svoje krehké egá a povzbudzujme svoje okolie tak, aby sa už nikto nemusel cítiť ako slaboch za svoj plač.
