Prvy krat som Margarytu stretla uz v hostely v New Yorku. Rano rozbita po 24 hodinovej ceste z E. do A. ju cakam na chodbe. Mame spolu letiet do San Diega, co som celkom rada. Velka jablko je aj pre MNA trochu velke susto a netrufam si prvy den sa donho zahryznut sama. Zaklopkam na dvere izby cislo 218 a pytam sa po Margaryte. " Ic meee" odpovie chuducka holcina s vyrazne ruskym prizvukom. Usmejem sa na nu a predstavim sa. Ocka sa jej radostne rozziaria a vidim ako jej s ulavou pada kamen zo srdca a vali sa priamo na mna...
" Dzisis maaaj frsd taaaajm in dz forejndz." veta, ktorou to vsetko zacalo. Jedine, co som doteraz vedela o nasich vychodnych susedoch bolo, ze maju premierku s pletenkou na hlave, v zime nam kradnu plyn a vychodniari sa idu strhat za ich lacnymi cigami a cokoladou, inak bola pre mna Ukrajina velka neznama. Hoci ani Slovensko nie je hogo fogo, ale som neskonale stastna a dakujem prozretelnemu vsehoMirovi, ze som sa nenarodila o par tisic kilometrov dalej na vychod. Krajina, kde preventivna prehliadka je nieco nezname, kde mikrovlnka nie je bezne vybavanie domacnosti, kde priemerny plat je 70 eur [obcas ich viem minut za jeden den], kde si musite pozicat od vsetkych znamych aj neznamych, aby ste mohli vycestovat...
Prvy krat som zostala zarazena, ked prisla za mnou, nech jej ukazem ako sa pouziva sprcha [priznavam funguje tu trochu iny system ako v europe...ale predsa aj opicu napadne otocit tou packou v smere ako ukazuje cervena alebo modre linka] potom to uz slo ako lavina:
" Zuzana ceeen juuu help meee...zapnut pocitac, otvorit net, zalozit konto, ovladat mikrovlnku, vybavit check in, zabookovat letenku, oprat si veci, zavolat domov, vybrat si fotak, maskaru, krem na akne..."
Neskor sa do jej znicujucej slovnej zasoby pridala veta " AAAj neeed...e foooto kamera, e mascara for Ola, Ala, Ela, Nada, Kata, Pata a co ja viem kolko ukrajinskych holiek sa bude machlit obycajnou riasenkou z usa, e phooone kard to koool maaj madr, e empee dzreee plejer, e aj pencil, e crem for maj pumkins, e tonic to draj maj pumkins, e mejk up to hide maj pumkins..."
Viete ked stravite tri hodiny lietanim z jedneho obchodu do druheho [a poviem vam ze to neni jak u nas ze jedna ulica a mrtne vela obchodov na nich...ono amici a tie ich auta ale o tom az neskor], pretoze slecna si uzmyslela, ze musi mat olympus [zaujimavou zhodou okolnosti ta ista znacka ako ten moj...] , aby ste sa nakoniec vratili do prveho obchodaku po prahobycajny samsung, ktory sa jej zda najkvalitnejsi, pretoze jeho plastove puzdro vyzera ako z kovu, namiesto toho, aby ste sa pobzerali po vlastnych veciach, ktore nutne potrebujete, najradsej by ste ju schmatli pod krk, zatriasli nou a...[jeden velky nadych a vydych]
Margaryta nema hodinky [a ani si ich nema v plane kupit, hoci som jej to uz viac krat nenapadne navrhla]. To znamena, ze ju kazde rano budim. Zaklopkat na dvere povedat, it' s eight o' clock time to breakfast. To znamena, ze ju kazde poludnie volam na obed. Zaklopkat na dvere a povedat, it' s twelve o' clock time to lunch. To znamena, ze ju kazdy vecer volam na veceru. Zaklopkat na dvere a povedat, it' s five o' clock time to dinner. To znamena, ze kamkolvek sa niekde v meste pohnem mam ju za zadkom. To znamena, ze otazku: " What time is it?" mam na stole kazdy tridsat minut. To znamena, ze sa clovek citi ako telefonna ustredna, kam si zavolate, aby vam povedali presny cas. To znamena, ze mam tik na lavom oku...
Margaryta si dala Big deal...pribrat na vahe. Ma okolo 52 kil a postavu, ktoru by jej vacsina holiek tu mohla zavidiet. Je presvedcena, ze vyzera ako palica a tuzi mat oblejsie tvary [sakra co by som ja dala za 52 kil!!!] Preto sa hned o zaciatku pobytu laduje vselicim. Na rano prazenicu s ananasom, na obed tortily s hamburgerom, na veceru jej oblubene potejtos s vyprazanym kuratom. Plus vsetko zaliat sladkou malinovkou, najlepsie pepsi ci doktor peper. Zatial bez uspechu, ale drzim jej palce!
Margaryta ma k placu malo handier. Do USA dosla s malou vikendovou tastickou, ktoru si bezne berete na trojdnovu pracovnu cestu. Ona sa do nej zbalila na tri mesiace. V zachvate charity som jej uz podarovala jednu z mojich mensich sukni, kedze ziadna sa v jej satniku nenachadzala [je jej sice este trosku volna, tak poctivo do nej pribera :D]. Mame ist do divadla na muzikal, ktosi mi klope na dvere. Uz sa nemusim pytat kto to je, len poviem nech ide dalej. So slzickami v ociach sa mi vruti do izby, ze si nema co obliect, tak jej poziciam nejaku moju handru, nech mi neprechladne. Mame ist na plaz. Nesmelo sa spyta ake mam plavky. Uz sa radsej nepozastavim nad otazkou a odpoviem, ze predsa bikiny. Comu sa uprimne zacuduje. Comu sa uprimne zacudujem ja. Nakoniec z nej vyleze, ze jej CC USA supervisor im zakazal si kupit dvojdielne plavky [ celkovo ten clovek im nakecal tolko kokotin...]. Pred odchodom sa mi v nich este pre istotu ukaze, ci moze byt. Upokojim ju, ze jasnacka a spokojne vyrazeme na plaz.
Margaryta vola domov. Uz asi tyzden mi pili usi tym, ze MUSI!!! zavolat domov. Potrebuje tamto hento. Cely camp vie, ze ona musi volat rodine. Kazdy pracuje na operacii " M.M. vola domu". Vcera sa jej konecne podarilo kupit si phone card. Clovek, by si myslel, ze zvysok snad uz zvladne sama...ale omyl priatelia....prave ked som pisala tieto riadky, ktosi zas klope na dvere:
" Yes Margaryta do you need something?" Uslzena tvaricka sa zjavi vo dverach. Pytam sa, co sa stalo. Nemoze sa dovolat domov, ci jej nemozem helpnut. Navrhujem, ze sa po obede nato spolu pozreme, ze teraz nieco prave mam. Nie ona to potrebuje HNED. Poobede bude v jej [u]krajine neskoro [je totiz presvedcena, ze je tam 12 hodinovy posun a neda sa mi presvedcit ju o opaku a uz sa ani nepokusam...]. Nakoniec vstavam a idem zas a znova riesit jej needs...
V podstate je to velmi roztomila, zabavna, avsak az zarazajuco nesamostatna osobka. Je uzasne sledovat ako je kopec veci pre nu novych a aku uprimnu radost z nich ma. Ale stretnut Margarytu u nas doma, tak by som jej uz davno oholila v noci tie jej rozkosne fuziky a mozno aj obocie...tu sa ale drzim, aj ked sa mi nozik vo vrecku otvara niekolko krat za den. Vo vseobecnosti sa nepovazujem za nejak extra dobru osobu, obykle som velmi zla, ustipacna, ironicka a egocentricka potvora. [a preto ma vsetci maju tak radi :D] Tu sa vsak prekonavam, v urcitych okamihoch nespoznavam samu seba...som skratka stelesnenie ochoty [ked sa vratim budem pozadovat od ukrajinskej vlady nech mi postavia pomnik minimalne v Kyjeve za chranenie potrieb jej obcanov v prehnitom kapitalistickom JUESA.]
Vela ludi mi pred cestou mi hovorilo, ze ma Amerika zmeni...ja si vsak myslim, ze ma zmenila Ukrajina...
