Dlho som nič nenapísal...žiaden problém ma neoslovil a ak áno, nemal som chuť o ňom písať...Chcel som písať o mojom bývalom kolegovi, ktorý bol slabý doktor a obrovský sebec, ale ktorého každý pokladal za dobrého človeka, lebo vám pri stretnutí povedal. „ruky bozkávam“ . A teraz odišiel robiť veľké veci do menšieho mesta. Ale ta chuť prešla. Mal som chuť napísať niečo o svojom riaditeľovi, že mu držím palce a že podľa mňa má „cochones“, čo určite iní riaditelia nemajú, ale potom ma to prešlo. Mal som chuť písať o štrajku lekárov. ale to je strata času....veď je všetko dávno jasné...mal som chuť napísať niečo o kráse jednej tehotnej ženy, ktorá s pribúdajúcim bruškom a kilami je krajšia a krajšia. Mal som chuť písať o citových eskapádach mojej ženy.... absolútna strata času.
Zabíja ma opravovanie chýb a štylistická úprava hotového textu. Text mám za l0 minút a preorávam ho 3 hodiny. Potom mám bolesti očí a krčnej chrbtice, z čučania do kocky z umelej hmoty, ktorá sa volá monitor. Mám chuť už nič nepísať, len tak byť, vegetovať, vyrovnávať svoje brázdy v sivej mozgovej kôre... Ale v tom ma do mňa vošla zlosť.. a tak sa s ňou idem s vami podeliť.
Zlosť na jedného politika, čo býval mojim kamarátom. Svojho času som bol podpredseda študentskej komory akademického senátu LF. Ako honosne to znie. V princípe sme tam predstavovali fosíliu z revolučných čias, kedy študenti na školách rozhodovali, ale tie časy sa minuli. Boli sme taký odkývací orgán, čo povedal dekan to sme odkývali Náš názor bol nepodstatný a naše právomoci sa každou zmenou pravidiel zmenšovali a zmenšovali. A predsedom bol kamarát Vilo. Ten vedel rečniť, ten vedel tak krásne súhlasiť so všetkým čo povedal rektor, dekan, predseda senátu. Vlastný názor nula bodov., ale, áno pán dekan, samozrejme, urobíme čo bude v našich silách, atď, atď. Končil vysokú školu, ale s fičúrskymi fúzikmi a v oblekoch, ktoré nosil s elegantnou diplomatkou vyzeral na 35. Dal sa na politiku...rodený politik...skúsil KDH následne SDKU, dostal sa do parlamentu. Nebolo o ňom počuť, len keď obhajoval kroky pána Zajaca. Áno pán minister, samozrejme, urobíme, čo bude v našich silách. A potom sa mihol v správach keď ho obvinili z nepriamej politickej privatizácie jednej nemocnice , ale on nič, to len jeho žena sa náhodou dostala k privatizačnému korytu. Chvíľu s ním bolo oblepené cele mesto, keď kandidoval za predsedu samosprávneho kraja. Rodený politik...z plagátov sa usmieval a chcel to robiť po novom...nevyšlo.
V zásade mi bolo jedno či je predseda vlády a či šéf zakarpatskej mafie. Dávno mi zmizol z okruhu ľudí, v ktorom sa pohybujem, presunul sa o level vyššie, do mocenskej vrstvy. Postúpil, kráľ mu položil meč na plece, už je nad nami, už je v politickom nebi..
V Sobotu som sa unavený opieral o stenu v jednom nákupnom centre a čakal na moju rodinu ktorá si odskočila na toaletu. V rukách igelitky, na pleci dcérin vačok s plyšovým medveďom, na druhom pleci manželkina kabelka. Pohľad pre bohov. Pozerám ...Vilo, rozráža si cestu poddanými a hrnie sa k východu, statočne podáva ruky všetkým naokolo .veď je kampaň. a s úsmevom pokračuje vpred. Tak ako hlásal, za lepšie Slovensko po novom. I došiel ku mne. Hovorím ahoj Vilo, podávam mu ruku. Podáva ju aj on mne, povie ahoj a pokračuje v ceste. Jeho oči nezastali, upreté niekam inam. Tá ruka bola len gesto nacvičené v úmorných kampaniach za lepšie a krajšie Slovensko s SDKÚ. Možno ma nespoznal, možno áno, ale nemal na mňa čas. Urobil len to čo mu hlásili jeho reflexy...niekto ťa zdravý ..usmej sa na neho, podaj mu ruku ,možno ti dá hlas .Vilko nedám ti hlas, môj hlas je príliš vzácny na to aby som ho dával akémukoľvek politikovi, nech by to bol môj bývalý priateľ či nie. Pre mňa je politik človek nízkych záujmov, človek natoľko nemorálny že sa na to dá, zisti ako to chodí a zostava v tom kolotoči naďalej...zapadal do výkalov príliš hlboko.
Včera som si čítal kandidátku SDKÚ. Kamarát Vilo na peknom voliteľnom mieste Uvidíme či ešte nebude sedieť v jednej lavici s Vladkom a hovoriť aký je ten starý pán z LS HZDS milý a ako krásne vie rozprávať rozprávky na dobrú noc. Čítam ďalej Na peknom, ale už bohužiaľ dosť vzdialenom mieste od zvolenia do parlamentu iný môj známy zo študentských čias. Tiež so mnou sedel v študentskom parlamente, tiež zažil Vila ako bezvýznamného študenta s veľkou vierou vo svoju budúcnosť. A teraz je pár miest za ním na kandidátke SDKU. Pochopil. Predpokladám, že sa tam dostal cez Vila. A vtedy ma napadlo to, prečo teraz sedím za počítačom a píšem. Napadlo ma, že keby som zašiel za Vilom Ja, mohol som teraz byť na kandidátke SDKU a o 4 roky byť za vodou.
Utekal som sa vyzvracať na záchod zhnusený s vlastnej prízemnosti...
17.juna pôjdem s mojou dcérou na výlet a prežijeme krásny slnečný deň. V ten deň môžu byť voľby na Slovensku, ale rovnako dobre aj v Urundy-burundy či Vyšnom Svahílsku. Bude mi to rovnako ukradnuté....
Ach jaj kto to teraz štylisticky a gramaticky upraví....
