
Je tu však aj iná cesta. Cesta využiť lacnejšie riešenie a ísť cestou Linuxu a s ním úzko spojených OpenSource programov. Len v krátkosti pre tých, ktorým táto oblasť nie je známa. Linux je operačný systém ktorý sa rokmi vyvinul do dnešnej podoby, keď jeho inštalácia, konfigurácia a používanie nie sú o nič zložitejšie, ako v prípade Windows. Navyše sa jedná o OpenSource (tu sa dostávame aj k objasneniu tohoto pojmu) softvér. Teda softvér na vývoji ktorého sa bezplatne podieľa obrovská komunita, pričom zdrojové kódy takéhoto softvéru sú verejné, čo je istou zárukou kvality tohoto softvéru, nakoľko každá chyba je relatívne rýchlo odhaliteľná a na jej vyriešení sa môže podieľať ktokoľvek so znalosťami danej problematiky. V oblasti OpenSource programov pre Linux je dnes už široká paleta, ktorá je schopná pokryť prakticky všetky potreby požívateľa. Za všetky spomeniem len "protipól" MS Office v Linuxovom prostredí, ktorým je OpenOffice.
O výhodách a nevýhodách jednotlivých prístupov (Windows + MS Office vs. Linux) sa vedú dlhé a často aj vášnivé diskusie. Preto si v dovolím na problematiku ponúknuť svoj, pokiaľ možno čo najrealistickejší aj keď asi menej bežný pohľad. Opieram sa v ňom o svoje dlhoročné skúsenosti ako užívateľa, tak aj vývojára a to prevažne v prostredí Windows (takže z neodôvodnených predsudkov voči tomuto prostrediu ma ťažko môže niekto obviňovať). Rovnako mám však odborné aj praktické skúsenosti s prostredím Linux, jeho konfigurovaním a používaním. Menej bežný bude tento pohľad v tom, že ako od IT profesionála by sa odo mňa očakávalo skôr technicky orientované porovnanie. Ale na túto tému už toho bolo napísané veľa.
Začnem úplne na začiatku. Otázkou, čo vlastne chceme žiakom výukou v oblasti používania výpočtovej techniky dať do budúcnosti? Chceme ich naučiť mechanicky opakovať naučené operácie a postupy v im známom prostredí? Alebo ich chceme pripraviť na riešenie praktických problémov a používať počítač, ako nástroj pri riešení týchto problémov? Áno výpočtová technika je nástrojom na riešenie problémov, uľahčenie a zjednodušenie mnohých činností. Dôležité je v tomto kontexte slovo "nástroj". T.j. niečo čo mi uľahčí činnosť, umožní dosiahnuť vytýčený cieľ.
V dnešnom používaní počítačov však často vidím prístup opačný. Mám nástroj (úžasný) a pri riešení problému zabúdam na problém samotný. Skôr sa sústredím na to, čo všetko s nástrojom dokážem urobiť. Neveríte? Skúste sa pozornejšie pozrieť na niektoré dokumenty vyprodukované pre súkromné účely (mnohé firmy už predsa len majú firemnú kultúru a určité štandardy) nadšenými užívateľmi MS Wordu... Ak vám to nestačí, položte si otázku, koľkí z vás pri tvorbe dokumentu postupujete spôsobom, že si najskôr napíšete text, pričom sa sústredíte na jeho obsah a až na záver formátujete, vkladáte tabuľky, obrázky... Teda spôsobom, ako by sa to robiť malo. Na rozdiel od dnes už bežného (a MS Wordom podporovaného), žiaľ výrazne neefektívnejšieho spôsobu, kedy odbiehate od obsahu dokumentu v každom odstavci k jeho formálnej a vizuálnej stránke, ktorá sa navyše počas tvorby niekoľkokrát zmení.... Nie, ja neviním Microsoft. Chyba je v našom pohľade na vec. Kedy sa sústredíme na funkcie (stále nové a nové), namiesto aby sme sa sústredili na riešený problém. Žiaľ, dnešný spôsob výuky v oblasti výpočtovej techniky tento prístup len upevňuje. Je zameraný len na samotné nástroje. Avšak zabúda sa na to, že nie nástroj, ale cieľ je dôležitý.
Často opakovaným argumentom zástancov výuky v prostredí Windows a MS Office je ten, že v praxi sa absolvent s najväčšou pravdepodobnosťou stretne s týmto prostredím. Tu sa len pousmejem a spomeniem si na bezradné pohľady užívateľov pri prechode z MS Office 2003 na MS Office 2007. Pre tých ktorý nevedia o čom hovorím, len v krátkosti pripomenie, že v MS Office 2007 prišiel Microsoft s úplne novou filozofiou ovládania a členenia ovládacích prvkov. A užívateľ zvyknutý na "piatu položku, v treťom menu" ostal bezradný. Aký užívateľ má teda v praxi šancu? Ten čo má naspamäť naučené mechanické postupy v niektorej verzii programu? Alebo ten čo má predstavu o tom, čo od programu môže očakávať a istú intuíciu (dnešné programy skrátka majú veľmi podobnú filozofiu ovládania), ako to dosiahnuť?
Čo z tohoto pohľadu vyplýva? Linux a OpenSource sú nie len výrazne lacnejším riešením, kedže samotné náklady na obstaranie softvéru sú nulové, ale v konečnom dôsledku môže toto riešenie absolventov pripraviť tak, že budú schopní výpočtovú techniku používať efektívnejšie.
Áno, nasadenie Linuxu a OpenSource programov do výukového procesu nie je len jednoduchou zmenou platformy. Vyžaduje si to aj zmenu prístupu, spôsobu výuky. Od memorovania položiek v menu, notoricky známych MS programov, k riešeniu skutočných problémov a úloh zo života. Úloh, kde počítač je nástroj, ktorý sa dá použiť rôznym spôsobom k dosiahnutiu cieľa. Ak sa podarí dosiahnuť takúto zmenu v spôsobe výuky, verím že školy po čase začnú vychovávať pre prax pripravenejších absolventov. Takých, ktorých už spomínaná zmena a prechod z MS Office2003 na MS Office2007 nezaskočí a nepostaví pred neriešiteľný problém...
A na záver úvaha. Ako ináč - v čase krízy a v súvislosti so školstvom - finančná: Nestálo by za to, začať na školách vo výuke viac používať Linux a OpenSource? Podporovať a motivovať školy aj tým, že finančné prostriedky, inak určené (a teda rozpočtované) na nákup Microsoft licencií, by mohli školy, ktoré sa rozhodnú ísť touto cestou využiť na skvalitnenie svojej činnosti v iných oblastiach? Týmto by sa efekt nasadenia OpenSource ešte zvýraznil. Okrem skvalitnenia výuky v oblasti výpočtovej techniky, by ušetrené prostriedky pomohli aj v iných oblastiach výchovnej a vzdelávacej činnosti školy, ktorá sa touto cestou vydá.