Ak chceme čo najvýstižnejšie charakterizovať postavenia človeka v prírode, musíme v prvom rade zdôrazniť jednu veľkú skutočnosť – my ľudia sme jedinečné tvory len preto, že sme rozumní a slobodní. Prírodu a živočíchov môžeme skúmať koľko len chceme, nikde nenájdeme takú úžasnú konfiguráciu ako v človekovi.
Podľa wikipedie je rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne významové útvary a manipulovať či operovať nimi.
Rozumom už od narodenia poznávame kontext osôb, udalostí a prostredia, do ktorých sme boli vsadení, v ktorých vyrastáme. Rozumom získavame prvé povrchné poznatky. Rozumom sa neskôr snažíme preniknúť do podstaty vecí a javov. Vždy nachádzame hranicu, za ktorou môže ľudský rozum pokračovať v hľadaní ďalších skutočností, ktoré posúvajú túto hranicu ďalej.
Slobodná vôľa je podľa toho istého zdroja schopnosť používať energiu a rozhodnosť nezávisle a bezpodmienečne. Už malé dieťa si slobodne vyberá, či sa bude hrať, s čím sa bude hrať, kedy dá najavo svoju nevôľu hnevom, svoj súhlas úsmevom. Slobodne si vyberáme partnera na celý život (väčšina to určite na začiatku tak chce :-) ), slobodne venujeme všetko svoje úsilie na získanie práce a postavenia, ktoré budú zodpovedať čo najviac našim ideálom. Slobodne sa rozhodujeme, či budeme žiť medzi štyrmi stenami na jednom mieste, alebo či budeme celý život putovať z miesta na miesto. Slobodne volíme červených, modrých, zelených či hnedých. Slobodne konáme, pretože to tak cítime.
Rozum a slobodná vôľa je niečo, čo nás najlepšie charakterizuje, čo nás celý život posúva ďalej. Každý jedinec, v rámci kapacít, ktorými bol geneticky a vývojom obdarovaný, sa pokúša chápať a rozlišovať a zároveň konať podľa toho, čo je a nie je správne.
Ak sa rozhodneme byť členom nejakého spoločenstva, sledujeme cieľ, ktorí sme si spolu s ostatnými rozumne a slobodne vybrali. Sloboda a rozum ale naďalej ostáva súčasťou každého nášho konania. Kedykoľvek máme právo vyhodnotiť, či konanie spoločenstva, alebo tých, čo ho vedú neobmedzuje tieto naše schopnosti v oblastiach, ktoré nemajú s cieľom nič spoločné.
Tak je to aj s Cirkvou. Ako veriaci máme jeden spoločný cieľ – šírenie Kristovej dobrej zvesti a vlastné posvätenie cez prostriedky, ktoré nám dáva Cirkev. Na to, aby bol tento cieľ jasne definovaný, je potrebné aj v samotnej Cirkvi mať autority, ktoré strážia jeho čistotu a správne chápanie. Ich úlohou nie je manipulovať myslením a konaním veriacich, ale podporovať rozum a slobodnú vôľu, aby prirodzene inklinovali k vytýčenému cieľu. Nesmú riadiť a rozhodovať o našich životoch, našom každodennom prežívaní. Ich úlohou je viesť a byť vzorom na ceste za zvoleným cieľom.
Rozum a slobodná vôľa ostáva stále vyjadrením skutočnosti, ktorú čítame na začiatku v knihe Genezis: „Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, ...“. Človek je teda prejavom Boha na zemi, jeho konanie, prostriedky a ciele sú iba vtedy správne, ak koná s týmto vedomím, s vedomím výnimočnosti, ktorú má oproti ostatným živočíchom. Jeho úlohou je rásť vo zverených schopnostiach a napĺňať ich tak, aby sa postupne stotožnil s Tým, na obraz koho bol stvorený. Boh „koná s rozumom a slobodne“, to znamená, že ak niekto bráni ľuďom myslieť a dobrovoľne sa rozhodovať, koná proti Bohu. Neuberajme teda ľuďom toto právo, pretože v konečnom dôsledku budeme bojovať sami proti sebe.
