Zaujal ma dokument z Otvorenia pamätníka SNP, na ktorom sa zúčastnili poprední politici vtedajšieho Československa na čele s Gustávom Husákom, Petrom Colotkom a Miroslavom Válkom. K davu prehovorila aj zahraničná návšteva - sovietsky osloboditeľ maršál Konev. Všetko vyzeralo pekne, uhladene, ľudia boli nadšení, politici pôsobili ako ľudia na pravom mieste, ako tí, ktorí si vážia národ, slobodu a robia všetko pre dobro krajiny. Nikomu sa nedal z tváre vyčítať zlý úmysel, každý rozprával iba o pozitívnej budúcnosti s pripomienkou hrdinov minulosti. Potom som sa v mysli preniesol do súčasnosti. Minulé vlády, súčasná vláda, možno budúca vláda, prevraty a protesty na uliciach, predvolebné sľuby, ... a prejavy k národu, tlačové konferencie ... v ničom som nenašiel rozdiel. Vždy boli, sú a budú dva svety ... ten, ktorý je prezentovaný v oficialitách a pre dosiahnutie moci a ten, ktorý sa odvíja v skrytosti, ktorú bežný človek nemôže a v istom zmysle ani nemá vraj právo vidieť a vedieť.
Takto nejako som to vnímal nielen v politike, ale kedysi aj napríklad v cirkevnej hierarchii, kde som mal v minulosti možnosť len trocha nazrieť do skutočného diania (teda myslel som si to). Tiež sú veci, ktorým bežní veriaci nerozumejú, ktoré vidia a vedia iba tí najvyšší hierarchovia.
Napriek týmto paradoxom sa však stále vo mne, v ľuďoch nezmenila a nezmení jedna vec - túžba za lepším svetom, za dobrom, za láskou pre všetkých ľudí v rovnakej miere. Nezmenil sa ani postoj ku Kristovi, ktorý ostal pevne tam, kde vždy bol.
Sú asi veci a udalosti, ktoré si musíme na tomto svete všetci prejsť. Každý, aj tí politici, aj hierarchovia tam, kde sú. Každý si myslíme, že od nás závisí všetko dianie, že bez nás nič nemôže správne fungovať, my máme predsa patent na správny spôsob, na pravdu, len načo by sme to každému hneď vešali na nos. Zabúdame pri tom, že vždy platilo, že nikto nie je nenahraditeľný. Tento svet je len obyčajná autoškola, s tými najťažšími skúškami a otázkami. Na každom osobne záleží, ako to dá – nikto iný to neurobí za nás, žiadny politik, žiadny hierarcha.
Skúsme nežiť v takýchto v dvoch svetoch, nenechajme si ten náš, za ktorý jediný sme zodpovední, regulovať svetom tých druhých. Sme tu iba my a to, ako sa k veciam okolo nás sami postavíme. To bude náš vodičák, iba naše oprávnenie do ďalšieho života.
