Možno zajtra zomrieš, pretože dostaneš infarkt. To sa u nás stáva dosť často.
Možno zajtra zomrieš pri ceste autom na dovolenku alebo do práce.
Možno zajtra zomrieš, lebo mafiáni si budú pred vašim domom vybavovať účty a teba nechtiac zastrelia.
Možno zajtra zomrieš, pretože ťa v noci na ulici napadne svorka túlavých psov.
Možno zajtra zomrieš, pretože ti pri odpoludňajšom spánku praskne slepé črevo.
Možno zajtra zomrieš, keď dostaneš kŕč pri kúpaní v jazere.
Možno zajtra zomrieš pri nehode na bicykli alebo ťa len tak zrazí auto vykračujúc si cez prechod pre chodcov.
Možno zajtra zomrieš, lebo trpíš chorobou o ktorej ani nemáš tušenie.
Možno zajtra zomrieš, keď pôjdeš oberať slivky a pri páde zo stromu si zlomíš väzy.
Možno zajtra zomrieš...ani nevieš prečo...a ty si ešte dnes myslíš, že tu budeš ešte niekoľko rokov...vieš čo budeš robiť vtedy a vtedy, ale...
Minulý mesiac som bol na jednej návšteve. Vo vedľajšom dome zomrela práve jedna pani. Mala okolo štyridsať rokov. Okrem toho pekný nový dom, rodinu s dvomi malými deťmi, prácu, diaľkovo študovala.Nemala žiadne vážnejšie zdravotné problémy.Náhle odpadla a stalo sa niečo neočakávané. Ale možno rátala aj s tým a pripravila sa.(?)
Smrť je vždy smutná, pretože odchádza niekto koho jeho blízki milovali. Z pohľadu veriaceho je smrť človeka nezmiereného s Bohom ešte smutnejšou udalosťou.
Pre niekoho to môže byť ale naopak smutná udalosť spojená s radosťou, aj keď nikdy sa s istotou nevie, čo koho presne po smrti čaká.
Ak sa nemýlim, mnísi kartuziáni celý rok nerozprávajú. Rozprávať majú dovolené len počas jedného dňa v roku, počas nejakého sviatku a potom ešte vtedy,keď niektorý mních zomrie a robí sa s ním rozlúčka. Oslavujú, že ich spolubrat išiel späť k svojmu nebeskému Otcovi.
Každý môžeme byť v okamihu smrti určitým spôsobom zmierení s Bohom.Hlavne by sme nemali zabúdať alebo si dokonca nepripúšťať, že On si nás môže povolať kedykoľvek.Snažme sa žiť tak ako keby sme mali zajtra zomrieť..možno budeme žiť lepšie.
Memento mori!
