Tento článok, pod lupu záujmu vkladá, na prvý pohľad skromnú iniciatívu. Poďme predstaviť tému v reálnych časových intenciách.
V dobe, kedy je súčasnosť menej povzbudivá a budúcnosť mierne neistá, sa mnohí ľudia s radosťou vracajú do dimenzií bezpečnejšej minulosti. Spomínajú na časy voľnejšie, radostnejšie, na veľké rodinné, či kolektívne stretnutia a oslavy a takisto na úspechy, ktoré dosiahli. Aj v živote organizácií, spoločností a tovární existujú významné aktivity, na ktoré účastníci, zamestnanci, spomínajú s úsmevom na tvári. Takýto beh po ceste spomienok a času, niekedy môže odštartovať aj jedna stará, zablúdená, čiernobiela fotografia. Takže, pripraviť sa, pozor, štart!
Prieskum začneme až v roku 1945, kedy Bratislava bola oslobodená. Pocity, ktoré poskytla nová nádej na život bez hrôz vojny, nám dokážu interpretovať iba tí, ktorí tieto mimoriadne časy absolvovali, zažili. Udalosti pred tesným koncom vojnového obdobia fatálne poznačili aj rafinérsky priemysel v Bratislave, ktorý na určitú dobu upadol do absolútnej agónie. V génoch človeka, prírody, ba dokonca i mesta je určite zakódovaná snaha o obnovu, sebazáchranu. Iba šestnásť rokov po oslobodení Hlavného mesta, sa už naplno rozbiehala rafinéria v novej lokalite, mimo mestskej zástavby. Nové miesto potrebovalo nové tradície, nové radosti. Nápad, okorenený športom, prakticky okamžite bol na Svete. Oslobodenie Bratislavy sa oslávilo 1. ročníkom netradičného podujatia, s názvom: Beh okolo Slovnaftu.
Bol to rok 1961, kedy prvými organizátormi spomínanej aktivity sa stali inžinieri Roško a Bučko a páni Neumann, Pečenka, Balažovič a Mužík. Úspech bol ohromný, prihlásilo sa až sto záujemcov. Okrem plakiet, víťazom boli zabezpečené aj vecné ceny. Práve v tých rokoch Slovnaft zakladal aj svoj Vodácky oddiel. Deti zamestnancov, navštevujúce učňovskú školu pri podniku (takisto vznikla v roku 1961), využili túto možnosť a do vodáckeho športu sa pustili s veľkým nadšením. Ako to súvisí s Behom okolo Slovnaftu? Veľmi intenzívne. Vodáci sa totiž zúčastnili aj Behu. Práve tu sa objavila, napríklad, aj Milena Handlová, slávna reprezentantka v kajaku ale aj mnohí ďalší významní športovci doby. Bežalo sa okolo celého areálu, pri malom Dunaji, ale aj cez miestne lesy. Bežalo sa každý jeden rok a podujatie bolo neustále viac žiadané. Okrem zamestnancov a školákov sa postupne zapojili aj obyvatelia Bratislavy so športom v nohách a rodinní príslušníci Slovnaftárov. Príbeh sa postupne vypracoval na automatickú stálicu, tradíciu, štartujúcu nielen bežcov, ale aj jarné obdobie.
Podujatie prežilo všetky, politicky divoké i neisté časy. Zostalo atraktívne aj po transformácií štátnych podnikov na subjekty akciových spoločností a čo je menší zázrak, aktívne oslávilo aj svoju šesťdesiatku. Áno, i v súčasnosti, v aktuálnom roku, čiže presne 60 rokov po usporiadaní prvého ročníka, táto milá a veľmi originálna iniciatíva žije a vyzdvihuje dôležitosť pohybu a športu. Pravda, tento ročník sa zmenil na individuálny šport.
Vďaka ľuďom, príležitostným fotografom, ktorí vzácne momenty absolútneho štartu zachytili, zvečnili, sa teraz môžeme vrátiť do roku 1961 a to nielen v našich predstavách, ale aj v kontúrach vizuálneho zážitku. Prajem príjemné absolvovanie jedinečnej atmosféry Vlčieho hrdla, apríla roku 1961 a úctyhodnej snahy podujatia s názvom Beh okolo Slovnaftu...
