Meštianska vrstva obyvateľstva Bratislavy už v stredoveku mala veľký záujem o produkty lekární. Prvé lekárne vznikli za múrmi kláštorov a boli pre bežného smrteľníka neprístupné. Predpokladá sa, že úplne prvé takéto zariadenie v Bratislave vlastnila Nemocnica svätého Ladislava, ako kláštornú lekáreň. V roku 1310 už bola v prevádzke prvá, nekláštorná, meštianská súkromná lekáreň v Bratislave. Neskôr, v 14. storočí začali i kláštorné lekárne poskytovať služby širokej verejnosti. Prvou takou bola Lekáreň u svätej Alžbety v Kláštore Alžbetiniek a následne aj Lekáreň u Milosrdných bratov. Od roku 1960 jedna z posledných historických lekární: Lekáreň u červeného raka pod Michalskou bránou, začala prezentovať sedemsto ročnú históriu bratislavského lekárnictva ako múzeum. Z pôvodných jedenástich miestností v súčasnosti sú v prevádzke už iba tri, ale účelovo sa priestor nezmenil.
V Bratislave krátko žil a tvoril i svetoznámy autor spisov o liečivách, švajčiarsky lekár a filozof: Philippus Aureolus Theosphrastus Bombastus von Hohenheim, čiže Paracelsus.
V časoch, kedy sa upaľovali bosorky a naháňali sa duchovia, aj práca lekárnika bola diametrálne odlišná od súčasnej praxe. Najmarkantnejší rozdiel bol azda v tom, že lekárne všetko pripravovali na mieste. Vznikli tak rôzne špeciality, tajné prípravky, typické pre dané zariadenie.
Významným rokom pre lekárnickú odbornú verejnosť je rok 1921, kedy Spolok zamestnaných lekárnikov vydá prvé číslo odborného časopisu Magister. V tomto období sa objaví aj prvý, krásne ilustrovaný dvojdielny Slovenský herbár.
Bratislavské lekárne boli po rozvoji medicíny veľmi úspešné a niektoré výnimočne bohato a esteticky zariadené. Figurujú v nie jednej knihe, uvádzajúcej najkrajšie lekárne všetkých čias daného regiónu. Okrem Lekárne u červeného raka je nevyhnutné spomenúť Lekáreň Salvator, ktorá v súčasnosti chátra. Pre mnohých obyvateľov Bratislavy je tento fakt veľmi ťažko akceptovateľný a preto sa už nie raz objavila snaha, občianska iniciatíva pre záchranu priestorov a samotnej budovy. Pokusy boli zatiaľ bez výsledkov.
Z novodobých dejín lekárnictva v Bratislave je nutné vyzdvihnúť vydanie náhradného liekopisu, v roku 1940. Na vydanie prvého Československého liekopisu bolo potrebné ešte niekoľko rokov počkať a preto Vydavateľstvo časopisu Slovenský lekárnik vydalo dielo, ktoré sa stalo základným kameňom moderného Slovenského lekárnictva.
Krátky článok o povolaní lekárnika v starej Bratislave uzatváram so samotným začiatkom príbehu, čiže s dávnou minulosťou. Tak ako sa veda vyvíja, vyvíjajú sa i metódy liečenia, ba aj liečivá a pomocné látky. Paracelsus kedysi dávno vyslovil jednu významnú myšlienku: každá látka je jedovatá, záleží len na množstve. Nevedno, či ho neinšpirovala práve návšteva Bratislavského regiónu pri vyslovení tejto hypotézy, ktorú potvrdil najmocnejší element: čas. V každom prípade náhľad do denníka neznámeho lekárnika potvrdzuje, že prvok, v súčasnosti obávaný jed, ešte pred nedávnom sa bežne používal ako liečivo. Snáď v blízkej budúcnosti sa vyrieši i nepriaznivá situácia najznámejšej lekárne v Bratislave, Lekárne Salvator a lekárnictvo bude v Hlavnom meste prezentované i prostredníctvom týchto významných, ničím nenahraditeľných a prekrásnych priestorov.
