Chemické závody Juraja Dimitrova pokojne môžeme titulovať s výrazom „mesto v meste“ a čo sa týka donedávna prítomnej železničnej dopravy, tak označenie platí ešte výraznejšie. Už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa často objavovali sťažnosti pracovníkov, ktorí končili rannú smenu o druhej hodine poobede. Každý sa ponáhľa domov, každý chce stihnúť vlakové spojenie na Železničnej stanici Vinohrady, respektíve Predmestie. Ibaže východ z hlavnej brány na Nobelovej ulici je blokovaný. Blokujú ho železničné vagóny, cisterny, ktoré sú pomaličky posúvané dnu i von. Nie raz trvá aj polhodinu pokiaľ sa uvoľnia železničné priecestia, ktorých je tam viacero. Komu sa chce toľko čakať? Tí odvážnejší preskakujú vlakové súpravy, vyskočia hore, prejdú cez mostík na konci vagóna a skočia dole. Často práve vtedy dochádza k posunu súpravy a skočiť dole stihnú na poslednú chvíľku. Problém však týmto nekončí. Skočia do úzkeho priestoru medzi ďalšími radmi nákladných súprav. Koľajiská sa na tomto mieste zatáčajú a počuť neznesiteľný piskot kovu. Vagóny sa zrýchľujú zľava i sprava. Je to strašidelný pocit. Na ramenách zavesená pracovná taška sa iba zázrakom nezasekne o vyčnievajúce kovové časti vagónov. Prejdú minúty, kým sa súpravy spomalia do tej miery, že vyslobodenie sa spomedzi vagónov môže pokračovať. Ďalšie štúdium archívnych materiálov prezrádza, že problém neznamenali iba chodci.
Hneď začiatkom roku 1976 sa stala dopravná nehoda rovno pred hlavnou bránou podniku na Nobelovej ulici. Došlo k tragickému stretu železničnej súpravy a nákladného auta. Závorár, ktorý vo svojej strážnej miestnosti má tlačidlo na ovládanie svetelnej výstražnej signalizácie a zvukového systému uvádza nasledovné fakty: „Na strednej koľaji od rána prekážala cisterna, ktorá tu nemala čo hľadať. Počul som prichádzajúci vlak, ktorý aj zatrúbil. Nevidel som odkiaľ prichádza. Keď som zbadal červený vlak, nachádzajúci sa asi tri metre od priecestia, okamžite som zareagoval a stlačil príslušný spínač. Bolo už neskoro. Prichádzajúce nákladné vozidlo bez brzdenia prichádzalo na prvú koľaj od hlavnej brány podniku a v tej chvíli sa už nedalo zabrániť tragédii.“
Škody sú obrovské, skoro 14 tisíc Kčs na nákladnom aute Priemstav Bratislava, n. p. a značne je poškodený aj samotný vlak. Zodpovednosť nesie závorár, ktorý v okamihu, keď nevidel prichádzajúcu červenú lokomotívu, vypol výstražnú signalizáciu a to i napriek tomu, že vlakvedúci zatrúbil. Zapol ju opätovne, až keď bolo neskoro.
Problémy okolo železničných cisterien sú i v takzvanej dĺžke pobytu týchto vagónov v areáli podniku. Normálny čas je do 48 hodín, avšak z dôvodu nízkej skladovacej kapacity sa tento interval nie raz predlžuje na skoro 200 hodín. Čas znamená peniaze. Napríklad pri spracovaní dietylamínu prichádza surovina do závodu na celý rok. Niečo cez 12 ton sa prečerpá z cisterien, zvyšok stojí naďalej vo vagónoch. Zvyčajne sa to rieši prečerpávaním zvyšku, čiže približne 50 ton do iných cisterien. Tieto vlastní podnik, zaberajú však miesto na vlečkách.
Začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia došlo k mnohým prípadom využívania vlečiek podniku inými závodmi. Pre každú takúto príležitosť bolo potrebné uzatvárať jednorazové povolenia. Aby sa administratíva urýchlila a nebrzdila výrobnú prax, došlo k podpisovaniu mnohých takzvaných „vlečkových dohôd“. Vytvorila sa tak spleť koľajísk cez celé mesto, spájajúce najvýznamnejšie výrobné závody.
Cisternové vagóny vyvolali vrásky na čelách vedúcich pracovníkov nielen mimo podniku, ale často i v rámci neho. Závodný časopis nie raz referuje o neporiadku, znečistených vagónoch a nezodpovednosti pracovníkov pri ich posune. Dôkazom toho je i ďalší krátky článok.
Len ten nerobí chyby, kto nepracuje. Tento fakt platí i v takom obrovskom závode, akým boli Chemické závody Juraja Dimitrova. Mnohé prevádzky realizovali rizikové práce a prijímali tisíce ton surovín. Rovnaké množstvo výrobkov odovzdávali, prevažne železničnou dopravou. O veľkých významných haváriách spojených s touto formou dopravy nie je možné referovať. Je to obdivuhodné a pre chemika i milovníka železníc výnimočné.
