Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií, ďalej ako GHS, je systém Organizácie Spojených národov, na identifikáciu nebezpečných chemikálií a na informovanie používateľov o týchto nebezpečenstvách. Komunikačným jazykom sú najmä symboly a rizikové vety, na štítkoch obalov. Európsky parlament a Rada Európskej únie, 16. decembra 2008 prijali Nariadenie o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, ktoré malo za úlohu zosúlaďovanie legislatívy jednotlivých členských štátov Európskej únie, so systémom GHS.
Tieto, skutočne zásadné zmeny, pri výrobe a používaní nebezpečných chemických faktorov, vyvolali vlnu požiadaviek o preškolenie zamestnancov, prichádzajúcich do kontaktu s rizikovými chemickými faktormi. V tej dobe, okrem iného, som riadil prácu s chemickými látkami, v jednej štátnej inštitúcii. Školenia som lektoroval pravidelne, na dennej báze a to nielen na pracovisku, ale postupne v celej Slovenskej republike. Účastníci školení predstavovali rôznorodú skupinu poslucháčov a aby boli patrične zapojení do jednotlivých aktivít, aplikoval som rôzne formy didaktických metód.
Jedna z mojich prednášok riešila práve vyššie uvedené označovania chemických látok, prostredníctvom výstražných piktogramov. Téma sa preberala aj na hodinách toxikológie, v strednej škole, kde som vyučoval budúcich chemikov. Žieraviny, oxidujúce látky, toxické látky a ďalšie substancie sú označované rôzne, s malými symbolmi, obrázkami, ktoré majú úlohu špecificky vizualizovať nebezpečenstvá. Predpokladám, že každý z nás pozná, napríklad, piktogram s ohňom, s plameňmi. Nie je potrebná žiadna veľká fantázia, aby sme vydedukovali druh nebezpečenstva, čiže horľavosť. Posledný piktogram v mojej prezentácii uvádzal veľký otáznik, v červenom rámčeku. A tento piktogram čo naznačuje? Znela systematicky moja otázka. Účastníci spozorneli, čo bolo zámerom tohto prvku, čiže prebudiť individuálny záujem. Najčastejšia odpoveď bola: neznáme látky, neznáme nebezpečenstvo. Ale aká je skutočná pravda?
Pripomína mi to prípad z konca minulého storočia. V relácii Friderikusz Show, raz vystupoval jeden nemenovaný odborník na mimozemské, povedzme para normálne javy. Skúmal kruhy v obilí, ktoré sa záhadne objavovali v niektorých častiach Maďarska. Jednalo sa o rozsiahle plochy pšeničných polí, v ktorých pšeničné klásky ležali s neuveriteľnou precíznosťou na zemi. Na slovo vzatý odborník vysvetľoval, že ak v rámci týchto plôch mimozemského prejavu fotografoval, odrazu sa fotoaparát pokazil, zasekol sa a zlyhali aj prístroje, ktoré mali ukazovať určité fyzikálne a chemické parametre. Moderátor programu informácie prijímal s určitým, nepochopeným humorom. Šok prichádzal až na konci reportáže, v osobách dvoch mladých chlapcov. Tí priniesli so sebou aj videonahrávku. Do zeme zapichli palicu, naviazali špagát a rovnomerne, v desaťmetrovej vzdialenosti od centrálneho bodu, chodili dookola. Preto pšeničné klásky ľahli na zem. Záhada bola teda vyriešená, vysvetlená a špecialista nadobudol všetky farby spektra viditeľného svetla. K prípadu patrí aj nie veselý koniec pre chlapcov, respektíve pre ich rodičov. Museli totiž uhradiť škody, vzniknuté z nespracovania obilia, ba dokonca na oveľa väčšej ploche, ako bol samotný kruh. Miesto totiž navštevovali nadšenci mimozemských civilizácií. A samozrejme, cítili a registrovali rôzne vplyvy, sily a javy. Žiaľ pošliapaním zničili časť úrody.
Určitú podobnosť vidím aj v prípade piktogramu s otáznikom. Vymyslel a následne som ho nakreslil ja. Neexistuje. Základným pilierom GHS je práve že poznanie nebezpečenstva a je vylúčené, aby sa používali a distribuovali látky, ktorých nebezpečenstvá sú nepoznané, neznáme. Bolo by to v rozpore so všetkými právnymi normami, ktoré v tejto, rozsiahlej oblasti platia. V prípade prezentácií, po oznámení tejto vety, sa vždy púšťa dobrá nálada a smiech a nie je na Svete taký účastník, ktorý by si nezapamätal podstatu GHS, práve vďaka imaginárneho, lektorom vymysleného piktogramu. Z vtipu sa postupne stáva celonárodný, ba medzinárodný štandard.
Stalo sa totiž, že, povedzme osoba Anonymus, moju prezentáciu, počas prestávky skopíroval na USB nosič. Následne publikoval na internete, ako tajnú pomôcku ku zvládnutiu záverečných testov, z predmetu toxikológia. Nikdy svoje prednášky neposkytujem. Som zástancom hovoreného slova a ku komplexnosti informácií, poskytnutých formou prednášok, je priam nevyhnutný výklad lektora, autora myšlienok, zhrnutých na jednotlivých slide-och. Bez adekvátneho komentára môžu byť informácie neúplne, alebo dokonca až nesprávne.
Prišiel rok 2012 a stalo sa niečo veľmi zvláštne. Bola vydaná nová publikácia, kniha, ktorá riešila nové predpisy z oblasti. Titulná strana, farebne, na lesklom a kvalitnom papieri uvádza aj záhadný piktogram s otáznikom uprostred a s opisom GHS – látky s neznámymi vlastnosťami. Systém GHS pozná deväť rôznych piktogramov a tento desiaty, síce publikovaný ešte bez kódu, otvoril čiernu dieru, publikovanú v náklade 4500 ks výtlačkov. Epicentrum hurikánu bol založený a na adekvátne roztočenie dezinformácií nebolo potrebné dlho čakať. Spoločnosti, zaoberajúce sa s predajom výstražných označení začali ponúkať novoobjavený piktogram, v malých aj veľkých formátoch. Samo-lepiace, plastové, aj papierové. Kto vie, kto bol ten smelý človek, ktorý prvýkrát, s pevným odhodlaním improvizovať, k obrázku priradil aj kód GHS10. Faktom je, že aj to sa stalo.
Ak by som chcel skúmať vyššie úrovne problematiky, tiež by som nachádzal veľa zaujímavostí: prezentácie renomovaných vysokoškolských pedagógov, knižné publikácie uznaných autorov, špecialistov, ktoré bez zábran, neexistujúci môj symbol, rovnocenne ponúkajú, aj v spoločnosti tých ostatných, korektných, naozaj platných. Problematika siaha až k chutiam čerstvých hamburgerov. Jeden môj študent, intenzívne sa zaujímajúci o môj predmet, o toxikológiu, v daný slnečný deň poslal správu zo svojho pracoviska. Študenti si často privyrábajú predajom rýchleho občerstvenia. Správa mala poetický charakter. Uvádzala veľký otáznik, ktorý priam chcel vyskočiť z červeného kosoštvorca. Áno, bol to opäť môj inkriminovaný piktogram, tentokrát v prevádzkovom poriadku, nemenovanej spoločnosti. Prevádzkové poriadky riešia napríklad chemické dezinfekčné a čistiace prípravky a riziká pri práci s nimi. Bolo by to dosť odstrašujúce, ak by reštauračné zariadenia používali také prípravky, ktorých zdravotné riziká nikto nepozná. Uviesť takýto piktogram, v prevádzkovom poriadku, nehovorí o neodbornosti, ale skôr o absencii zdravej logiky. Smutné je, že dokument vypracovala spoločnosť, činnosťou zameraná práve na túto oblasť a verím, že takých prevádzkových poriadkov publikovali, vydali, alebo presnejšie povedzme: predali stovky, ak nie tisíce. Aj to je pravdepodobné, že na základe takýchto prevádzkových poriadkov podpísaní pracovníci získajú školenie – okrem iného aj o tom – ako pracovať s prípravkami, s nepoznaným rizikom.
Článku stále chýba tá povestná čerešnička na torte. V tomto, poslednom odseku ponúknem. Už málokedy lektorujem školenia v tejto oblasti, som totiž presvedčený, že počas pätnásťročného pôsobenia v sekcii sa téma prebrala od A do Z, úplne detailne a účastníkom školení neviem ponúknuť žiadne novinky. Z lektora som sa, nedávno, stal účastníkom jedného školenia. Pán školiteľ, so skutočne dlhoročnou praxou, prednášal o bezpečnostných predpisoch na pracoviskách, kde zamestnanci prichádzajú do kontaktu s chemikáliami a teda aj s nebezpečnými. S veľkým očakávaním som hľadal novinky, ktoré, možno, neovládam. Rozsah predpisov je skutočne gigantický. Prichádzala časť o označovaní chemickým látok. Poradie piktogramov bolo také isté, ako to bývalo v mojich prezentáciách. Posledný obrázok naznačuje nebezpečenstvá pre životné prostredie. Svojim študentom som ho interpretoval vždy slovami: rybička hore plutvami a vyschnutý strom. Po tomto, deviatom obrázku pravidelne nasledoval môj vtip a príbeh o neexistujúcom piktograme s otáznikom. Ale to iba v prípade prváčikov, na strednej škole. Tí tvoria publikum, ktoré je potrebné zaujať, aj s určitým humorom, pedagogickými trikmi, aby si učivo, v čo najväčšom rozsahu zapamätali. Toto školenie, samozrejme, bolo o inom. Publikum tvorili dospelí odborníci, pracujúci s chemickým nebezpečenstvom na dennej báze, takže žiadny desiaty piktogram v prednáške nemohol byť reálny, ani len v predstavách. Neviem z akého dôvodu, ale začal som pociťovať svoj zrýchľujúci pulz v žilách, na bokoch krku. Akoby som čakal na nejaký zázrak, na niečo, čo príde priam z vesmíru. A prišlo. Pán školiteľ podrobne vysvetlil obsah ďalšieho obrázku. Môj výmysel, huncútsky otáznikový piktogram sa z premietacieho perličkového plátna odrazu svietil na mňa v plnej kráse a hovoril: mňa sa už nezbavíš, je zo mňa medzinárodný, populárny zázrak, v čiernej diere legislatívy. V tej chvíli celá miestnosť bola len o piktograme a o mne. Interakcia bola priam inter-galaktická.
Ďalšie obrázky a slová som už nevnímal. Zamestnávala ma myšlienka, či sa ozvať na konci prednášky, napríklad v rámci diskusie. A ak sa ozvať, ako začať. Každé moje slovo by pôsobilo poburujúco, možno by lektora zosmiešnili, alebo by ho dostali do nepríjemnej situácie. Neozval som sa. Ako ďalej? Zostáva len viera. Verím, že časom sa otáznik, vyvolávajúci ďalšie otázniky, definitívne vymizne z ponúk, školení, kníh, prednášok a stáva sa z neho legenda. Možno by som mal uplatniť autorské práva, alebo upozorniť každého, kto môj veselý, vymyslený piktogram používa. Márna snaha. Mnohí by mi, možno, ani neuverili, však ako by to mohlo byť vymyslené, je to predsa na internete...
