EŠTE RAZ, ALEBO NÁVRAT

MENEJ JE NIEKEDY VIAC!

Zaujimavé, že väčšina z nás túto pravdu pozná, rešpektuje ju a podľa nej sa aj správa. Kto sa ňou nespráva - a mal by - sú podaktorí tvorcovia, resp. dramaturgovia našich TV .
Pred Vianocami naozaj platil ten starý vtip, že keď človek otvoril konzervu, či chladničku - ozvalo sa mu z JOJky ono - IDE O ŽIVOT! Reality je na prvom mieste ráno, na obed i večer a medzitým ešte často. Vedeli sme pritom - aspoň väčšina z nás, že nešlo o život, ale o zárobok pre túto televíziu, prípadne pre jedného súťažiaceho. O život tu naozaj nikomu neišlo, naopak. Veď kto z nás - mladých či postarších by si nedal povedať - prežiť tri mesiace ničnerobenia, byť dostatočne zaopatrený s množstvom cigariet, stravy i alkoholu. Tie úlohy, ktoré bolo treba sporadicky plniť, boli doslova smiešne.
Keď už pripustíme, že "išlo o život" tak iba v tom, že tí ľudia vo vile JOJky boli ohrození mentálne. Napríklad počas troch mesiacov som okrem čítania nahlúplych SMS-správ tam nezaregistroval nič iné na čítanie. O knihe nehovoriac. Až sa mi zdalo, že účastníci hry ani čítať vlastne nevedeli.
Nemyslím si, že práve takýto typ programu je to "pravé orechové", podľa čoho sa dá merať miera kultúrnosti národa, ako sa nás snažili obrovskou frekvenciou vysielania presvedčiť JOJkári.
A ešte niečo - hlasovanie za jednotlivých hráčov, aj keď by som to sčítal dovedna, nedáva počet Slovákov. A pritom odpovede predstaviteľov tejto televízie na kritické hlasy proti tomuto typu programov bola - väčšina národa si to praje, väčšina to sleduje!
ŽEBY?

STV ZOSTALA CEZ SVIATOČNÉ DNI NA SVOJOM NORMÁLE

Nevymkla sa z neho napriek tomu, že ten jej "normál" je iný, než by si divák prial! Aspoň si nemyslím, žeby sme boli takí fanúšikovia reprízovaných programov, každý boží deň chceli vidieť to isté, čo včera, či predvčerom.
Miera hulvátskosti sa naplnila na Štedrý deň, kedy popoludnie STV-čk naplnila hľadaním Super star, či čoho. Program, ktorý svojou invenčnosťou patrí do suterénu kultúry zabral zo dve hodiny tohoto sviatočného dńa. A potom to už bolo vlastne "vysielania rímskokatolickej TV".
STV manažment si zrejme neuvedomuje, že platiaci i neplatiaci diváci nie sú iba katolického vierovyznania, ale sú aj luteráni, baptisti, židia, či ateisti. Tí tiež chcú prostredníctvom verejnoprávnej televízie užívať sviatočné dni bez toho, aby im bol vnucovaný program inej konfesie!

A tak nám nezostalo nič iné, ako sledovať - ako po iné roky, - rozprávky z českej filmovej tvorby. Tie aspoň neboli vnucujúce náboženskú tématiku, boli to kvalitné filmy, s kvalitnými hercami a kvalitnými hereckými výkonmi.

Nemám rád, keď niekoľko predstaviteľov rôznych "kindermanažmentov" hovorí za mńa, vnucuje mi svoj vkus(???) a prezentuje to ako prianie "národa". Myslím, že národ sleduje to, čo mu masmédia servírujú. Reakcia - nech sa na to nepozerajú - je zvrátená. Najmä v prípadoch, kedy ľudia mimo Bratislavy, z ďalších slovenských miest, mestečiek, dediniek i lazov - nemajú možnosť inej voľby, než troch slovenských programov. Je to zvrátené tvrdenie svedčiace o arogancii ľudí, ktorí takéto tvrdenie vypúšťajú z úst, je to ich bezohľadnosť a nekultúrnosť!

Zaradoval som sa, že na prvý sviatok vianočný pripadlo ukončenie "boja o život" na JOJke. Doprial som výhru z úprimného srdca mladej Linde, ktorej prezentácia v tejto hre bol podľa mňa dosť kontraverzná - veď obnažovať sa pred divákmi nie je"bohviečo", ale prosím. Neverím, žeby po rokoch bola ochotná sa pred svojimi deťmi chváliť týmto svojim "umením".
Zároveň som však zosmutnel, keď som sa dozvedel, že táto "hra" o niekoľko dní bude pokračovať.
STV i JOJ tak stráca - aspoň vo mne svojho diváka!
Verím, že nebudem sám.
Čo však tie desiatky, či stovky mladých, ktorí tento program sledujú, formujú sa podľa neho a ich sviatosťou sa stane - ničnerobenie, relatívne ľahké získanie množstva peňazí, bez hlbšieho citu, bez potreby niečo, nejaké úsilie do toho vložiť.
A toho som sa bál a bojím. Straty prahu poznania, čo je kultúrne a čo už nie!
NEVIEM!