ZAČÍNAM MAŤ STRACH

V ostatnom čase sa často zamýšľam nad kultúrnosťou nás - Slovákov. Stále hovorím o diskusných príspevkoch, uverejňovaných anonymne, resp. pod vybranou prezývkou. Zdá sa mi, akoby ľudia , ktorí majú celkom slušné a hodnotné pripomienky, ani neabsolvovali základnú školu a keď, tak sa na nej ulievali z hodín slovenčiny. Gramatika tých príspevkov je priam hrozná. A to nie sú preklepy pri rýchlom písaním či písani s rozvášnenými emóciami. Neovládanie elementárnej gramatiky totiž nectí nikoho, nech sú jeho myšlienky, či argumenty akokoľvek fundovane. Nehovoriac o tom, že veľakrát takýto neznalec gramatiky sa vo svojom príspevku pochváli svojim vysokoškolským vzdelaním. Myslím si totiž, že práve tak sochár, novinár, či zootechnik okrem svojho "remesla" m u s í ovládať predovšetkým svoj materinský jazyk. V hovorenej, ale i písanej forme. Nech žije na Slovensku, alebo kdekoľvek za hranicami.
Čoho sa však viac bojím, je absencia elementárnej slušnosti. Vulgarizmy, nadávky sa stali bežnou vecou tam, kde nie je argument. Ale nielen tam. Nepomôže tomu ani obchádzanie automatickej selekcie. Ale ešte viac sa začínam báť agresivity, vyjadovanej v týchto príspevkoch. Stačí, ak niekto je na inej strane politického spektra ako ja, už sa na mňa spustí lavína toho najtvrdšieho, čo slovenčina pozná. To už nehovorím, pokiaľ niekto vyjadrí svoj názor a je navyše z menšiny, žijúcej na Slovensku.
Bojím sa, aby tá agresivita vyjadrovaná zatiaľ iba verbálne, sa nedostala aj do každodennej skutočnosti, života. Aby sme nezačali naozaj svojich názorových oponentov vešať, či mlátiť im tváre atď. Nie verbálne, nie virtuálne, ale tak naozaj, po našom! Päsťami, či "bejsbolkami".
Domnievam sa totiž, že tolerancia, prijímanie názoru druhého, to nie je len občasné stretnutie sa dajakých mimovládiek a manifestovanie v uliciach. To je niečo, čo by sme mali pociťovať v sebe, vnútri, pri každom kroku, stretnutí, či vyjadrovaní sa. Doma, na verejnosti. Ale začať už doma, pri vzťahu - rodič - dieťa a opačne.
Nerád by som sa dožil toho, kedy za "demokraciu" budeme považovať iba možnosť slobodne anonymne svoj názor vyjadriť, ale nebudeme sa musieť báť vyjadriť ho verejne bez toho, aby nenasledovali prípadné facky, či iné, rukolapnejšie "argumenty"!