Krásy všedných dní

Kdesi vraj ktosi umrela kdesi vraj ktosipodpálil svoj vlastný dom,v šialenstve bežného dňa,v ničote obyčajných hodínsa kdesi obesil človeka niekde niekto vytiaholna druhého zbraň.Kdesi v kuchyni sadeti rozprávajús upracovanou matkoua otec kdesi sa dňom túla i nocous fľašami pivaa s verným psom.Pozri sa kamsi pred seba,dopredu,do nenávratna,do očí tým diaľkám,tým všedným, všetečným princezničkám,tým, ktorým snáď nikdy nik neodpovie.Ponor sa do lásky,do hĺbky citu,z ktorého asi nikto nevyrastie,ovoňaj kvety, zem zmáčanú dažďoma slzou,slzou všedného, obyčajného dňa,dňa, kedy nastupujeme do autobusov,tlačíme sa v davoch,sedíme v basácha lovíme divé kačky,bežíme lesom v ústrety stromom,ktoré sa rozhodli stať našimi priateľmi.Vždy sa budeme smiať,každý deň mňa, svet, niekto zabijea niekto ma splodí,každý boží deň zaplačempod ťarchou vašich nôh, vašich hriechova vašich snov.Vašich večne nenaplnených lásoka nemanželských detí,hlúpostí,zážitkova hudby.V dyme sa stretneme,raz v dyme sa stretnemea v krvavom vínesa vykúpeme,v nočnom kúpeli snežienok a sedmokrásoka svätojánskych mušiek.Tak rozprávajte, no rozprávajte,hrajte sa a pľujte,pohŕdajte,milujtea vraždite,mňasa to netýka.