poetično :)

L.Možno si so mnou zatancujealebo mi venuje pár akordov,možno pieseň,budem hľadieť na jeho prsty,rýchle a uderné,budú ako kožené krídlaso zrkadlovými plôškamia striebornými ozdobami.Možno mi venuje tanec,podá mi jedno svoje krídloa pôvabom ma prinúti letieť,ukáže mi svoje obľúbené miesta,ticho ma posadí a mlčky sa porozprávamea možno sa mlčky pobozkámea možno mlčky vyletíme až k slnkua možno k mesiacu,bez toho aby sme sa zodvihli zo zeme.A keď mi nevenuje tanec,aspoň sa na mňa pozriea bude hádať, kto vlastne soma možno pomalyna to príde.SEBADEŠTRUKTÍVNI ALIBISTIMesiac sa prihovára tichým pološeptom,nevraví nič konkrétne,ani nikomu konkrétnemu,len sa cez hmlu snaží uzrieť aspoň jednu podobnú povahua zazrie ich tisíc,možno desaťtisícSú takí rovnakí,hviezdy prijali do rodinya ujali sa aj jeho, keď bol ešte batoľa,myslím, že minulú noca ešte prijali aj vieru,vieru mĺkvych mladých zabijakov,samurajskú oddanosťa egoizmus.Aj mesiac na svojej ceste umiera.