rôzne

VypočítavankaKoho si ty?A kam ideš?Nie som ničia,som len svojaa ostatnísa ma boja.Nechcem veľaani málo,by voľačo za to stálo.Koho som ja?Nikoho,nebojím sa ničoho,len sa túlamvo svojej duši,ktorá občasčosi tuší.Koho si ty?Nie si moja?Bodaj by sombola tvoja..HIGHWAYPamätáš, ako si si už v mysli počítala peniaze, balila kufre, tú malú úbohú trošku toho, čo máš,nastúpila si do cudzieho autaa vydala sa smerom k miestam,kde boli mnohí,tí slobodní,chorí bláznia ich slobodní, chorí,šialení priatelia?Sedela si na nočnej, no vyhriatej zemi,nad hlavou sa ti zbiehali bleskyso svojimi mučivo-hlasnými milencami,chcela si mať to, čo oni,prestíž, lásku, niekoho, lásku niekoho,chcela si odísť a prestať žiarliť na prírodné úkazy,chcela si sa stať sama sebou, prestať sa už presviedčať, že snaha ti nadovšetko vystačí,že sny ti všetko vynahradia,chcela si len kráčať a kráčať,po čoskoro mokrej diaľnici, či ceste druhej triedy,snívať, že ti niekto zastane,snívať, že ťa niekto začuje,snívať, že ťa niekto odvezie.Domov.(Walk on,home is where your heart is...:))OPTIMISTICKÁ BÁSEŇ O KOHOSI BUDÚCNOSTINo tak si sa konečne rozhodol..Decko vzalo život do vlastných rúk,pevne uchopilo svoje šance,rozhodlo sazarábať veľké prachya učiť sa správne a zdravo žiť..Rozhodlo sa dýchaťvlastné dávky svojho vzduchua spávať na vlastnej veľkej dospelej posteli,možno sa zaľúbiť a oženiťa mať potomkov a dobre ich vychovať..A potom sa odrazu začať zožieraťtým, čo príde,čo je nevyhnutné,pach krvi a hnilobya vlhkej pôdyho začne prenasledovaťa vo vlastnej dospelej postelizačne zvažovať,začne premýšľať,kvíliť a nariekaťa hrešiťa hľadať chybya ver mi, bude ich premnoho, budú ich státisíce, budú ich milióny,budú milióny prebdených nocía preplakaných dní,nebezpečný smútok sa ti začne vkrádať do tvárea v tvojich očiach sa udomácni niečo čudné,už nebudeš vedieť, čo je správnea čo si spravil dobre..Len ti zrazu žiaľompukne tvoje staré srdcea ty naposledy skríkneš,že si to tu asimal rád..Zvädnutá Mona LisaSymbolom nočných dobrodružstiev sa prehnal mrak.Nespáva, už nemôže,už sa stalo príliš veľa,už nepomáhajú liekyani milé slová,ani snívanie.Symbol neviazaných večerov,zadymených hriešnymi túžbamia žiadostivosťou osamelých otcov,symbol zotročenia a poddanstvaa pokorysa rúti dole,rúti sa svojimi vlastnými útrobami.Už jej nestačí dýchať vzduch, ktorý iným nie je po vôli,už nestačí vyzerať,akoby všetko záležalo od nej,už nestačí nič z toho, čo robí,už je toho máloa tak chce viac,viac ako je schopná prijať.Raz ju nájdumŕtvu v posteli,krvavú a rozkročenú,zúboženú celonočným znásilňovaním,obkolesenú fľašami vodky,s očami roztvorenými hrôzou a smútkom.A krvou bude na plachte napísané:Takto som to chcela.