samomluva

Za tmy, v studenej izbe, sa kofeínovo prebúdzať musím.Za tmy sa lúčim hlasným krikom so stenami izieb, stenami ľudí.Za tmy sa túlam ulicou ľadovou,s cieľom zájsť nikam.Za tmy sa snažím zohriať si rukya spevavo vzlykám. Za tmy sa tešim slnečnému šípu,čo rozplače sneha za tmy vítam na ceste domov hviezdy, čo sa rozhodli bdieť.A ja tiež bdejúc stále sa pýtam,prečo ma nik nepočúva?Za tmy sa skrývam v spánkoch tých vinných,ja - zbabelá Samomluva.