Alenka

Alenka chrbtom ruky pohladila svoje literárne poklady. Mikuláš Kováč, Štefan Moravčík, Silvester ... ach ... Alenka pocítila zasvrbenie. Chrbtom ruky si poškrabala podošvu . ´Íha , či mi je dnes podivne .´ Tvár jej skrivil lascívny úškľabok .Siahla medzi knihy na poličke svojej leštenej knižničky a vybrala zväzok , ku ktorému ju od rána srdce viedlo.Zahĺbila sa do nerozsiahleho dielka.Alenka v krajine zázrakov si vzrušene povzdychla a zadná časť jej tela splynula s mäkkotou kresla v obývacej miestnosti.Talizman čoraz pevnejšie zvierala medzi zaguľatenými stehienkami . Šuchot papiera ju privádzal do vytrženia. Alenke sa v takýchto situáciach nikdy nezdalo, že je sama, vždy tam bol s ňou on - Silvo. Mužný a inšpiratívny. Sexy.Alenke sa z hrdla vydral roztúžený ston. A vtedy sa to stalo.Okenice okna jednoizbového bytu na Silvestrovej ulici číslo 42, kam sa presťahovala, len čo zistila, že ulica s takým názvom jestvuje, sa s hlasným buchotom rozškľabili ako ústa mäsožravej rastliny ( Alenka nikdy nevedela, či mäsožravá rastlina má alebo nemá ústa, no ked´sa nad tým z času na čas zamýšľala, predstavovala si ich práve takto ).Silvo sťaby čarodej ladne vhupol do miestnôstky, zanechajúc tak na Alenkinej tvári výraz silného dojatia i vzruchu. Pevnejšie stisla slabinami knižku.„ Silvo ! " zvolala.„ ??!? " zvolal Silvo.„ Silvo! " zvolala Alenka opäť a nechala sa unášať hladinou neskutočna, erotična a nevýslovnej blaženosti.„ ??!? " zvolal Silvo a klesol k zemi ako ranený orol tatranský. „ Silvo ? "Nič.„ Silvo?? "(hysterickejšie).Nič.Nič.Pozviechal sa. Blúdivo pokročil smerom ku kreslu s neforemnou ženou vo svojich mäkkučkých útrobách. „ Ideš so mnou do domu , Alenka." pravil drsným , no ľúbozvučným basom a ponúkol vágnej žene svoje svalnaté rameno. Neváhala a pevne uchopila príležitosť do svojich rúk. Silvo stisol zuby.„ Prejdeme spolu sedem lesov a sedem jazier a ocitneme sa na mieste, o akom si vždy snívala, Alenka ." Alenka zaváhala.Alenka bola z princípu divná, no toto jej prišlo veľmi nereálne. Podozrievavo si premerala svojho sexsymbola.„ What you ´re waiting for , Alenka ? "„ ??!? " Alenka sa v škole učila len po nemecky .„ Ideme ! " zvolal Silvester , judo chmatom schmatol Alenku do svojho širokého náručia a ako jedna bytosť vyleteli oknom do noci.Príjemne ich naladil spev vianočných havranov.„ Kam to letíméééé ? " zakričala Alenka a prúd studeného vzduchu jej do úst vrazil límec Silvovho zvrchníka.„ Na miesto, o ktorom snívaš, Alenka."„ Ae a eníam o iaom iee ! "„ ??!? "Alenka vypľula límec.„ Ja nesnívam o nijakom mieste ."„ Aha."Puk.Alenka s hlasným rykotom dopadla na korkové kocky dlážky jednoizbového bytu na Silvestrovej ulici číslo 42. „ Silvo.." zašepkala v delíriu a cez jej vyprahnuté pery si temer žiadny zvuk neprekliesnil cestu. Zdvihla sa do podrepu a kačacím krokom sa pomaly došuchtala k milovanej knižničke.