The Nihilists in Subclub

Takže... pripojím sa k môjmu prvému koncertnému "reportu" (U2) a opíšem jeden z ďaľších koncertných zážitkov.Tentokrát nepôjde o svetoznámu kapelu, ktorá si svoje vystúpenie odohrala na štadióne s kapacitou 100 000 divákov, chcem písať o u nás menej známej a mojej v súčasnosti najmilšej kapelke od susedov: Moimir Papalescu and The Nihilists.Zoskupenie to nie je práve obvyklé, stačí si prečítať niečo od Dell - http://hrivnakova.blog.sme.sk/c/28929/NIHILISTI-2.html#t2 (nejdem hovoriť o kapele ako takej, chcem sa zamerať čisto na štvrtkový koncert).Opäť sme s Dell cestovali, no našťastie nie až do Katowíc, stačilo nám zájsť do nášho krásneho hlavného mesta, stretnúť sa s pár priateľmi z našej Greenaa komunity a za ich pomoci sa dostať do SUBCLUBU.Pôvodným plánom bolo byť vo vnútri už o ôsmej, no ochrankár nám oznámil, že to bude až o pol deviatej (čo sa samozrejme tiež natiahlo).Pred klubom stálo okolo 20-30 ľudí, na naše prekvapenie to boli poväčšine tzv. Čierni ľudia (gotici a tak...).My s Dell (už v správnej nálade) sme zatiaľ bavili našich kamarátov klasickými divadelnými etudami (Bono + R.Smith) a jednookým plyšovým kocúrom Oliverom, ktorý sa prednedávnom stal maskotom a zároveň členom našej kapely The 15kč (áno, The patnáct korun českých:)).Keď nás konečne pustili dnu, kľukatými, úzkymi chodbičkami sme sa dostali priamo do centra diania. Obzreli sme si pódium, bar, parket, boxy, zložili sme sa a šli sme si objednať. Stihli sme popri tom všetkom ešte aj vraziť do jednotlivých členov skupiny, ktorí sa tam bez všetkého potulovali medzi fanúšikmi.Keď sa okolo nás prešla speváčka Sonja, schovaná vo veľkej mikine a kapucni, a zmizla v nenápadných dverách, ešte sme netušili, aký veľký objav je to, a ako nám neskôr napomôže v splnení našich snov:)Predkapelou boli Magnetik, boli úžasní, zo všetkého len tak prýštil ich nadhľad, s Dell sme samozrejme stáli v prvom rade. Keď skončili, rozhodli sme sa, že si ešte skočíme na WC-ko, no akonáhle som sa ocitla prilepená na Hankovi Jesusovi Manchinim (gitara, synth a božský spev), po mojom nešikovnom vpálení priamo do jeho osoby a on sa usmial a pozdravil nás, rekordnou rýchlosťou sme bežali späť k pódiu. Začalo to:)Nihilisti hrali veci z ich debutového a zatiaľ jediného albumu (Analogue Voodoo), ale na radosť svojich fanúšikov pripojili aj niekoľko vynikajúcich nových záležitostí.Ako sa už o nich písalo v niekoľkých českých plátkoch, ich koncert je "skvělá podívaná". Množstvo fotoparátov, ktoré sa snažili zachytiť atmosféru bolo dosť veľké (vrátane našich)...Hoci som Moimira a spol. videla predtým už dvakrát (Pohoda a Hodokvas), je logické, že ich samostatná show bola už trošku o inom... Každý z nich akoby mal na pódiu určenú inú rolu. Sonja (odená v tričku s podobizňou Johnnyho Casha) divoko tancuje, robí oplzlé gestá, no okrem toho sa (na moje obrovské prekvapenie) na nás milo usmieva a Dell dokonca podala ruku. Moimir "mámvpičisticky" stojí za synťákom, občas niečo povie do mikrofónu a je hrozne štýlový. No a Hank má asi najlepšiu úlohu: je neuveriteľne sexy, rozkročený, odviazane hádže do publika stojan od mikrófonu, nezaujato fajčí a vôbec sa nedíva na ľudí v prvých radoch. Podarilo sa nám vykričať si dva prídavky - snáď asi najznámejšiu ´Summer deviation´ a perfektnú ´Rock and Roll save my soul´.Spotené, vymleté a mokré (oblievali sme sa vodou:)), sme sa rozhodli, že nemôžeme odísť len tak, že skrátka musíme ísť za nimi.Nazbierala som odvahu a priblížila sa k dverám, v ktorých ešte pred koncertom zmizla Sonička. Požiadala som ženu, ktorá tam sedela (tie dvere bolo vlastne akousi provizórnou šatňou), či nás za nimi pustí („Prosím, prosím, my sme len dve a my sa s nimi musíme porozprávať!!!").Bez problémov nás pustila.Ocitli sme sa v "zákulisnej" miestnosti, zastali sme uprostred a čakali, čo sa stane. Všetci sa na nás pozreli, no nik nie prekvapene, či otrávane. Uprela som (už povestný) šteniatkovský pohľad na Sonju a čo najnevinnejšie som sa je pozdravila. Na jej tvári sa zjavil hádam ten najmilší úsmev, aký som kedy v živote videla a povedala „Ahooj."„My sme vás chceli len pozdraviť!" vyhŕkla Dell, akoby na ospravedlnenie.A potom to už šlo. Všetci k nám boli milí (najviac asi Moimir, ktorý nejakú tú hodinku strávil konverzáciou - s nami...), boli vtipní, ústretoví.. Neskôr sa k nám pridali aj naši známi z Greensite.sk, ktorým sa tiež podarilo vkĺznuť do backstageu.A čo bolo úplne najúžasnejšie? To, že len čo nás Nihilisti zbadali, vedeli, kto sme, poznali našu "kapelu", naše piesne, dali nám rady, skrátka boli úplne skvelí!Vyfotili sa s nami, dali nám podpisy, ponúkli nás pizzou, pivom...Bol to krásny zážitok:) A ja len dúfam, že sa s našimi idolmi zase raz niekde stretneme a to veľmi skoro!No a samozrejme: odporúčam vypočuť si album tejto skupiny a bezpodmienečne sa zúčastniť ich koncertu!(Ďakujem Elle za to, že zavolala taxík a poznala ulicu, na ktorú sa máme dopraviť, Jcopovi, že sme u neho mohli prespať, Feefovi, Wredovi a Pearl za fotečky a všetkým, ktorí tam boli so nami za skvelú spoločnosť + Jendzimu a Charlotte za to, že vydržali počúvať naše choré reči:)) a Oliverovi..)